Priatelia, to bola reč! Šarmantne, bez urážania, s láskavým nadhľadom povedal kráľ Karol veľmi veľa. Mňa oslovili tri veci. Jednak, že sme súčasťou veľkej drámy dejín, v ktorých sme si už vyskúšali všetko. Bolo by dobre nehrať sa na to, že vymyslíme, čo ešte nevymyslel a neurobil nikto, ale aby sme sa z nich dokázali poučiť. A samozrejme, na to ich potrebujeme aj poznať.
Po druhé, že sme po oboch stranách Atlantiku vzišli z civilizácie, ktorá stojí nielen na spoločných dejinách, ale aj na tom, čo považujeme za dôležité. Nazývame to zjednodušene hodnotami. A tie občas potrebujeme aj brániť. Na tento účel sme vytvorili alianciu. Kráľ pripomenul, že jej najúčinnejší mechanizmus, teda článok 5, sa zatiaľ aktivoval iba raz, a to vtedy, keď svetová teroristická sieť napadla Ameriku. Európski spojenci vtedy nezaváhali a prišli na pomoc. Teraz zas Európa potrebuje pomoc Ameriky pre brániacu sa Ukrajinu. Lebo tam ide o obranu našich hodnôt.
A napokon ma oslovilo, ako sa Karol III. prihlásil ku kresťanstvu. K tomu, ako zásadný politický dôsledok to má, ak to myslíme vážne. Teda to, že sme všetci synovia a dcéry jedného Otca. Bez zbytočných slov tak odmietol sebeckú tézu, že je niekto „first“. V každom človeku máme vidieť brata.
Je hlavou stáročného impéria. Ale prišiel na výročie, ktorým sa od neho Američania odtrhli. Toto je veľkorysosť, ktorá patrí hlave štátu. Učme sa jej a aj keď sme malá krajina, môžeme i my raz byť duchom súčasťou niečoho veľkého!