Milí priatelia, ďakujem Vám za všetky komentáre, pripomienky, hodnotenia a i návrhy k mojej informácii o tom, ako dopadli voľby predsedu krajskej rady v Bratislave. Pozorne som si všetky prečítal. Väčšina z reakcií bola priateľská a dobromyseľná, teším sa im. Niektoré menej, ale aj s nimi viem žiť. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že za tie roky som sa naučil ísť do zápasov bez emócií. Neurážam sa a nechcem sa nikomu ani odplácať. Nerobím to. To ale neznamená, že skladám zbrane. Len som sa naučil bojovať bez toho, aby som sa do zápasu citovo vkladal. V pokoji som pripravený prijímať, ale aj rozdávať údery, ak ide o vec, ktorá o to stoji. I včera som výsledok prijal pokojne, a zároveň chcem zdôrazniť, že súťaž prebehla demokraticky, zvolenému krajskému predsedovi som zablahoželal a aj úprimne mu prajem, aby sa mu darilo. To je oveľa viac, než len to, že voľbu rešpektujem. Svedči o tom aj to, že som po samotnom akte voľby zostal a aktívne sa zúčastňoval na skoro štvorhodinovej politickej diskusii. Samozrejme, z výsledku a aj z toho, čo k nemu viedlo, musím pre seba vyvodiť záver. Keď vás niekde nechcú, tak sa nepatri tam tlačiť. Keďže však, ako som napísal hneď včera, som s tým, ako to dopadne počítal, mám predstavu aj o tom, čo budem robiť ďalej. Dám vedieť, keď bude čas. Jedno chcem však povedať celkom jasne. Mnohokrát som už aj verejne konštatoval, že som vo svojom politickom živote urobil dve veľké chyby. Prvou bolo, že sme v roku 2000 odišli z KDH a druhou bolo, že som na prelome rokov 2003 a 2004 odišiel z SDKÚ. Patrím k ľuďom, ktorí sa z chýb usilujú učiť. Tretiu takú chybu už z vlastnej vôle neurobím.