Svätý Otec vo svojom vystúpení v záhrade Prezidentského paláca neobišiel ani konzervačné vlastnosti onoho obrazu, ktorým je soľ. Sú hodnoty, ktoré sú dnes ohrozené a má význam ich uchovávať a chrániť. “Želám vám, aby ste nikdy nedopustili skazu voňavých príchutí vašich najlepších tradícií povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. Do doby pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia. Dnes iný jediný spôsob myslenia význam slobody vyprázdňuje. Spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami.” Lenže odpoveďou na tieto znepokojivé spoločenské trendy súčasnosti nie sú “kultúrne vojny”. To je, ako sa vyjadril pápež, reakcia “podľa tohto sveta”. František ponúka odpoveď nenásilného a trpezlivého rozosievania Božieho kráľovstva, odvolávajúc sa pritom na príklad Cyrila a Metoda patrónov Európy, ktorí “bez nútenia a nátlaku zúrodnili evanjeliom kultúru, čím podnietili blahodarné procesy. Toto je cesta: nie boj o získanie priestoru a významu, ale cesta, ktorú ukázali svätí, cesta blahoslavenstiev. Odtiaľ, z blahoslavenstiev, pramení kresťanská vízia spoločnosti.” Netreba azda ani veľmi zdôrazňovať, že to by mala byť aj cesta, či program, pre kresťanských demokratov v slobodnej spoločnosti.