Zamyslenie o presvedčení a ľudskej identite pri výkone verejnej funkcie

Už roky píšem na sociálnych sieťach o hodnotách, ktoré v našom živote považujem za dôležité a o tom, o čom som presvedčený. Nemám v úmysle v tom prestať len preto, lebo som na časovo obmedzený úsek vstúpil do verejnej služby. Zaviazal som sa nevyužívať ju v nastávajúcom predvolebnom zápolení ani v prospech, ani v neprospech žiadnej politickej strany a chcem byť pri výkone zverených úloh spravodlivý. Zároveň však chcem zostať tým istým človekom, akým som stále. Ak mám svoje presvedčenie a uznávam nejaké hodnoty, nebudem sa tomu, čo tvorí moju identitu, na svojom osobnom profile, či stránke vyhýbať. Nebudem sa tu vyjadrovať tak, akoby to bola úradná správa. Ale rozumiem, že nie každému ulahodím. Ak píšem o solidarite (o politickom vyjadrení lásky k blížnemu) a chcem byť aj pri výkone svojej verejnej funkcie dôsledný, tak sa to samozrejme nebude páčiť tým, čo chcú byť iba pre seba. Myslím si však, že mám v tejto našej elektronickej komnate veľa priateľov, s ktorými si vzájomne rozumieme a teším sa z toho. Chcem preto v tom, ako sa spoločne rozhliadame po svete okolo nás očami, ktoré sa usilujú vidieť hlbšie, pokračovať. Mojim problémom je teraz skôr to, že som v týchto dňoch tak zavalený všetkým, čo sa na mňa zosypalo, že to nezvládam každý deň. Ale postupne si vytváram nejaký režim práce a polepším sa. Samozrejme, na tlačovkách ministerstva vnútra používam inú dikciu.