Heslo “nenechajme sa zatiahnuť do vojny, ktorá nie je našou vojnou” je príťažlivé, ale zlé a pre národ nebezpečné

Heslo “nenechajme sa zatiahnuť do vojny, ktorá nie je našou vojnou” je príťažlivé. Lebo sa dotýka tých stránok ľudskej prirodzenosti, ktoré sa vyskytujú v rozličnej miere u každého. Strachu a sebectva. A navyše, toto heslo v krajine, ktorá zatiaľ nemusí čeliť agresii, znie aj mierumilovne. Orban s týmto heslom vyhral voľby a jeho usilovný žiak Fico sa o to bude pokúšať u nás. Ale čo to bude za spoločnosť, ktorej základom budú tieto neušľachtilé stránky ľudskej duše? Ustráchaná, bezohľadná a v podstate ľahostajná k nešťastiu, ktoré sa netýka priamo mňa. Bude to spoločnosť, ktorá vo chvíli, keď príde ohrozenie, nebude mentálne pripravená mu čeliť. Niektorí publicisti sa po voľbách u našich južných susedov rozplývali nad tým, ako ten ich víťaz rozumie svojmu ľudu. Nuž nadbieha tomu, s čím treba naopak bojovať. Oveľa viac si vážim štátnikov, ktorí dokážu v ľuďoch povzbudzovať to, čo je pekné a šľachetné. I keď to bude vyžadovať námahu, odvahu a spoluúčasť s nešťastím druhých. To sú vodcovia silných národov. A tí vedia, že slová anglického básnika Johna Donna, ktoré prevzal Ernest Hemingway ako motto svojho románu, budujú lepšiu, ľudskejšiu spoločnosť:
„Nikto nie je ostrovom samým pre seba;
každý je kusom pevniny, kusom súše;
a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší,
akoby sa stratil výbežok zeme
alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné;
smrť každého človeka umenší mňa,
lebo ja som súčasťou človečenstva:
a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu;
zvonia Tebe.“