Investovať svoj hlas do kresťanskej demokracie má zmysel. Ale mal by to byť pre ňu záväzok, aby sa reformovala!

2Kresťanská demokracia, ktorú na slovenskej politickej scéne reprezentuje na parlamentnej úrovni KDH, je stranou, čo je v najvyššej slovenskej politickej lige po celý čas od revolúcie a prežila aj odchod svojich zakladateľov. Je to preto, lebo nebola založená výlučne na ľuďoch, čo ju kedysi vytvorili, a nestojí ani na tých, ktorí ju vedú dnes. Je stranou programu. Po celý čas bola a stále je symbolom istej vízie spoločnosti, a okolo tejto vízie sa zhromažďujú hlasy jej voličov. Inú takú stranu na Slovensku nenájdeme. Sú to spravidla fankluby svojich lídrov, alebo predĺžené ramená ekonomických záujmov, ukrývajúce sa za ideologické frázy. Ak niečo naša vlasť pre svoju budúcnosť naozaj potrebuje, tak je to skutočná vízia a nie heslá. Preto sa oplatí investovať hlas do takej politickej strany, akou je KDH. Ale každý takýto hlas by mal byť pre kresťanských demokratov záväzkom, aby svoju stranu reformovali.

Pretože čo s dobrým programom, za ktorým nestojí toľko voličov, aby sa dal presadiť? V priebehu uplynulých dvadsiatich šiestich rokov bolo KDH pri takmer všetkých opatreniach, ktoré reformovali našu spoločnosť. Demokratizovali štát, vytvorili slobodné trhové prostredie, obhájili demokratický režim pred nebezpečenstvom autoritatívnej vlády, boli pri návrate Slovenska do hlavného prúdu západného sveta. Na toto všetko môžu byť kresťanskí demokrati, a to aj napriek chybám, ktoré sa porobili, a ktorým sa nikto nevyhne, hrdí. Ale ten, kto sa presvedčil o tom, že každú spoločenskú štruktúru treba obnovovať, reformovať, aby udržala krok s tým, ako uháňa tempo života, by v tom mal byť dôsledný aj voči sebe. Aj kresťanská demokracia potrebuje reformu. Iba tak bude môcť svoju víziu raz uviesť do života.

Predovšetkým potrebuje širší záber. Aby sa okolo tejto vízie nezhromažďovali stále iba tí istí. Aby si i ďalší naši spoluobčania, voliči, uvedomili, že je to program i pre nich, nie pre nejaký uzavretý okruh ľudí z nedeľnej svätej omše. Reštart kresťanskej demokracie vyžaduje po štvrťstoročí generačnú zmenu. A to tak ľudí ako i tém. KDH potrebuje nielen „novú krv“, ale hlavne nové myšlienky. Potrebuje zaujať svojou odvahou a profesionalitou v riešení súdobých politických tém, nie náboženských. A bude pri tom musieť dynamizovať i svoje vlastné štruktúry. Dať väčší dôraz na tých, čo získajú mandát od voličov, teda na poslancov. Aby to ale neboli iba mená na straníckej kandidátnej listine, vezúce sa s niekoľkými známejšími osobami, súčasťou tohto procesu by mala byť aj požiadavka na zmenu volebného zákona. Rozhýbať stojaté vody súčasného KDH by pomohlo i zdanlivo veľmi interné pravidlo, avšak z obrovským dosahom na akcieschopnosť kresťanských demokratov: vrátiť sa ku každoročnej voľbe funkcionárov. Nikde nie je dobre, ak sa ľudia vo svojich pozíciách zabetónujú. Beh dnešného života je nemilosrdne strhujúci a obstoja v ňom iba tí, čo dokážu byť nielen vytrvalí, ale aj flexibilní. Tí, čo si nevytvárajú barličky, ktoré im pomôžu občas si chvíľku oddýchnuť. V prvej lige sa musí bojovať stále a naplno.

Svoj hlas dávam Kresťanskodemokratickému hnutiu v presvedčení, že na takúto vnútornú reformu nájde silu. Ak sa to podarí, ak sa takto kresťanská demokracia stane na Slovensku v budúcnosti tak významnou, akou je už od druhej svetovej vojny CDU v Nemecku, tak hlasy, čo našim kresťanským demokratom v tohtoročných marcových voľbách k tomu pomôžu, naštartujú dej, ktorý bude oveľa závažnejší, ako taká drobnosť, kto bude po nich u nás na pár rokov vládnuť.