KDH by malo mať ambíciu ísť do vlády, ale nie s kýmkoľvek!

devínKresťanskodemokratické hnutie by malo mať ambíciu ísť po voľbách do vlády, ale iba vtedy, ak budú naplnené dve základné kritériá jej budúceho programu a činnosti. Po prvé, nesmie to byť vláda, ktorá bude nástrojom záujmov mocných ekonomických skupín a oligarchov a po druhé, nesmie to byť vláda, ktorá bude svojou činnosťou oslabovať pozíciu Slovenska od hlavného prúdu západných politických a bezpečnostných štruktúr.

Politická strana, ktorá má svoju víziu spoločnosti, musí mať ambíciu ísť do vlády. Politický program premeny spoločnosti sa nedá naplňovať z opozície. Stranám, ktorým stačí dostať sa do parlamentu, a často to zakrývajú ušľachtilou pohnútkou kontrolovať vládu, spravidla ide len o vlastnú politickú pozíciu. Nejde im o pretváranie spoločnosti. Kresťanskí demokrati by mali mať väčšie ambície. Chceme niečo v našom štáte presadiť. A to môžeme iba ako vládna strana.

O tom s kým by kresťanskí demokrati mohli ísť do vlády, a s kým by naopak nemali, hoci by to znamenalo, že zostanú v opozícii, by nemali rozhodovať sympatie k osobám, ani ideologické, či programové rozdiely. Rozhodujúcim by malo byť oveľa pragmatickejšie kritérium. Ním je pozícia v hlavnom politickom zápase súčasnosti. Základným kritériom účasti vo vláde musí byť zásadná uskutočniteľnosť našej vízie spoločnosti. Ak sa v tejto otázke politické strany líšia, ak v ňom stoja na opačnej strane barikády, tak by ich spoločná účasť vo vláde bola nielen mätúca pre ich voličov, ale znemožnila by čo i len postupovať k naplňovaniu spoločenskej vízie takýchto partnerov. Prinajmenej jeden z nich by svoju predstavu musel v nedôstojnom kompromise opustiť. Spravidla ten slabší.

Hlavný zápas súčasnosti sa vedie na dvoch bojových poliach. To jedno, vnútropolitické je zápasom o samotný zmysel a podstatu demokratickej politiky. Kladie sa v ňom zásadná otázka, čo je to verejný záujem? Ide verejnej moci (teda štátu) o spoločné dobro pre väčšinu spoločnosti? Alebo je to neľútostná ruvačka rozličných súkromných záujmov, z ktorých tí najsilnejší si do ringu dosadzujú vlastných rozhodcov? Ak sa naša politická skúsenosť začala približovať tej druhej alternatíve, tak sa nemôžeme čudovať, ak voliči strácajú vieru v to, že o niečom vôbec reálne rozhodujú! Je to cesta k autoritatívnej moci ovládanej oligarchami, a to bez ohľadu na existenciu demokratických inštitúcií. Vzťah KDH k tejto základnej otázke je v súčasnom politickom zápase rozhodujúci. Kresťanskodemokratické hnutie má samozrejme vo svojom programe mnoho vecí, ale pre tento hlavný zápas je rozhodujúce, že fundamentom spoločenskej vízie kresťanských demokratov je verejná moc, ktorej má ísť o spoločné dobro. Nie o záujmy oligarchov. V tomto dejinnom okamihu je tento zápas najdôležitejší. A všetci, s kým si v tomto hlavnom zápase porozumieme, s kým budeme stáť v jednom bojovom šíku, môžu (a majú) byť našimi spojencami. A mohli by sa stať i našimi koaličnými partnermi vo vláde. A to aj ak sa v mnohých programových, alebo aj ideologických otázkach budeme líšiť, alebo ich považujeme za neštandardné strany, či dokonca i ak tu budú nejaké personálne animozity. Hlavný politický zápas je pre našu vlasť oveľa významnejší, ako tieto odlišnosti.

Druhé bojové pole je zahraničnopolitické. Žijeme v nepokojnom čase. Naše malé Slovensko si nemôže dovoliť ilúziu, že sa nás veľké konflikty dnešného a zajtrajšieho globalizovaného ľudstva nedotknú. Nemáme na to, a ani v minulosti sme tak neinvestovali, aby sme našim občanom zaistili vyhovujúci štandard bezpečia bez spojenectva s inými štátmi. Sme súčasťou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. I tieto mocné politické inštitúcie sa v súčasnosti zmietajú v turbulenciách našej doby, a úporne hľadajú riešenia na problémy, aké tu v minulosti neboli. Je v našom národnom záujme, aby sme boli konštruktívnou súčasťou tohto hľadania. Inak sa Slovensko dostane do izolácie od hlavného prúdu západnej politiky a stane sa geopolitickou hračkou síl, ktorým sami nebudeme schopní čeliť. To vyžaduje inteligentnú, ale spoľahlivú partnerskú politiku. KDH nesmie ísť do vlády s nikým, kto by mohol tento životný záujem našej vlasti ohrozovať.

Z pozície KDH a jednotlivých strán na Slovensku k týmto dvom otázkam hlavného politického zápasu súčasnosti je úplne jasné s kým kresťanskí demokrati po voľbách môžu ísť do vlády a s kým nie. O tom, čo z toho bude napokon možné, rozhodnú v sobotu voliči, a po voľbách i schopnosť zodpovedne, múdro a bez predsudkov posúdiť povolebnú situáciu zo strany vedení budúcich parlamentných strán. I samotných kresťanských demokratov.