KDH sa ako politické hnutie zrodilo zo zápasu o slobodu. Nie z nejakého svätuškárstva, ani z predstavy, že kresťania ako špecifická spoločenská skupina by mali mať svoju vlastnú stranu. Vo vzdore proti totalite patrili kresťania k najstatočnejším a najdôslednejším. Ale neboli v tom sami. V komunistických žalároch, ale aj medzi signatármi Charty a rozličných petícií, sa stretli i s mnohými ďalšími ľuďmi, ktorí túžili po slobode a boli za to ochotní priniesť i osobné obete. S týmto étosom sa v roku 1989 začalo formovať KDH. A práve vďaka tomuto politickému základu bolo potom KDH kľúčovou politickou silou, ktorá dokázala sústrediť aj ďalších demokratov v zápase proti autoritárskym tendenciám obdobia mečiarizmu. Zápas o oslobodzovanie človeka je zápasom o dôstojnosť života. Bude tu vždy. Nie o oslobodzovanie iba kresťanov, ale všetkých. Ozajstným Kristovým učeníkom nesmie ísť iba o náboženskú slobodu a už vôbec nie len pre kresťanov. Pretože sloboda je nedeliteľná a rešpektuje ju aj Stvoriteľ. Kým túto vlajku KDH nieslo, bolo významné a užitočné pre spoločnosť. A podľa toho si tiež vyberalo svojich spojencov a identifikovalo svojich súperov. A keď túto zástavu zdvihne znova, môže sa stať takým zasa. Lebo nielen štáty, ale aj iné politické spoločenstvá žijú ideami, na ktorých vznikli.