Milí moji priatelia, spolubojovníci v Kresťanskodemokratickom hnutí. Sme jedinou politickou stranou, ktorá vznikla z Novembra 1989 a je ešte i po vyše 35. rokoch súčasťou politických zápasov našej vlasti. Vtedy sme mali jasnú predstavu čo chceme, kam patríme, kto sú naši spojenci a voči čomu sa staviame. Dnes sa nám zdá, že situácia je zložitejšia. A právom. Ona taká naozaj je, pretože žijeme už desaťročia v slobodnej, pluralitnej spoločnosti, ktorá je oveľa pestrejšia, ako bola vtedy, keď len vznikala, a okrem toho to vyzerá, že nielen tu pod Tatrami, ale celý svet sa tak trochu zbláznil.
Práve preto je podľa môjho názoru veľmi dobré, aby sme si pripomenuli s čím toto naše historické hnutie vlastne vzniklo. Čo je naozaj tou našou DNA. Lebo nielen štáty, ale aj menšie ľuďmi utvorené spoločenstvá, žijú ideami, na ktorých vznikli. A takýmto základným ideovým pilierom politiky KDH, na ktorom toto hnutie vzniklo bolo Programové vyhlásenie Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré schválil ustanovujúci zjazd KDH 17. februára 1990. Schválilo ho vyše tisíc delegátov kresťansko-demokratických klubov, ktoré začali celkom spontánne vznikať po výzve niekoľkých osobností z revolučných, novembrových dní. Už vtedy to bolo mohutné hnutie. Text vyhlásenia pripravil tvorivý tím pod vedením ideologického tajomníka organizačného výboru vznikajúceho hnutia filozofa a neskôr dlhoročného vysokoškolského pedagóga Imricha Sklenku. Rozhodol som sa teraz, v týchto dňoch do 17. novembra postupne uverejňovať cyklus návratov k nášmu prvotnému Programovému vyhláseniu. Aby sme si pripomenuli, čo boli naozaj základy našej politiky, a tiež, aby sme si to porovnali s tým, čo sa z toho za tie desaťročia vyvinulo. A čo z toho zostalo.
Programové vyhlásenie bolo pomerne stručné. Malo rozsah niečo vyše jednej malej novinovej stránky a jeho návrh uverejnil týždenník Bratislavské listy 14.2.1990, ktorý vtedy prešiel z ilegality samizdatu do verejného priestoru. Delegáti zjazdu roztrúsení po celom Slovensku tak mali možnosť sa s obsahom jeho textu zoznámiť už niekoľko dní pred rozhodovaním o ňom. Vlastne nielen oni. Aj kluby, ktoré ich vyslali, a napokon celá verejnosť. KDH tak vtedy vznikalo ako ozajstný „dom zo skla“, transparentný v tom, čo chceme. Pre každého. Vyhlásenie pozostávalo z úvodu a siedmych častí. Prvá sa nazývala „Tradícia“, druhá „Základné hodnoty“, tretia „Človek“, ďalšia „Spoločnosť“, piata „Štát“, nasledujúca „Hospodárstvo“ a napokon posledná „Životné prostredie“. V celom texte ani slovo o konzervatívcoch, alebo liberáloch, či o kultúrnych vojnách. Program, s ktorým sme začínali mal úplne iného ducha. Vyplývalo to už s úvodného odseku:
„My, kresťania, chceme prinášať svetu oslobodzujúce slovo, ktoré premieňa účelové spolužitie ľudí na sviatok porozumenia a lásky. Z nášho odhodlania na Slovensku vyrástlo hnutie, ktoré hľadá zodpovedné postoje ku všetkým otázkam dnešného sveta.“
Cítite tú otvorenosť a túžbu o slobode, s ktorou sme sa pustili do verejného života? To bolo vo februári pred tridsiatimi šiestimi rokmi. To mala byť tá základná genetická informácia kresťanskej demokracie, akú sme vtedy priviedli na svet. Nie uzavretá skupinka ľudí, čo hľadali cestu do politiky a k funkciám. Bolo to vtedy už skoro tisíc klubov po celej našej vlasti. Množstvo ľudí, čo to nerobilo z egoistických pohnútok, ale z presvedčenia. To bolo naše úvodné slovo, s ktorým sme vykročili.