Český predseda vlády Petr Fiala mi bol od začiatku sympatický. Už pred štyrmi rokmi dokázal zhromaždiť do jedného zoskupenia rôzne strany, pretože im bolo jasné, čo bol hlavný mocenský zápas v ich domovine a v súčasnej dobe. Myslím si, že sme ho tak trochu inšpirovali aj našim, slovenským príkladom z našich volieb v roku 1998. I jemu sa pred štyrmi rokmi podarilo uspieť. A dokázal v tomto formáte viacerých demokratických strán vládnuť štyri roky čestne a pre budúcnosť Českej republiky veľmi užitočne. To čas ukáže. Teraz odchádza, lebo ho porazil súper, ktorý po celé tie štyri roky využíval to, že ozdravujúce reformy bolia. Fiala porážku uznal, zablahoželal víťazovi, ale ľuďom, ktorí pochopili, že bol dobrý premiér, odkázal veľmi jasne: nech bude na akejkoľvek pozícii, bude naďalej zápasiť o lepšiu budúcnosť svojej vlasti. Aj prehru možno zvládnuť s noblesou. A od prvých sekúnd, keď sa tak stane, dávať zároveň nádej, že prehratá bitka neznamená prehru vo vojne. Petr Fiala na to, čo vo verejnom živote našej bratskej Českej republiky vykonal, bez ohľadu na dnešný výsledok hlasovania, môže byť hrdý. Vážim si ho.