Zemanov veľký obrat

Nie je múdre, a už vôbec nie kresťanské, kádrovať tých, čo vo veľkom zápase prechádzajú k nám. Nikdy som nebol priaznivcom Miloša Zemana. A osobitne v ostatných rokoch som s odporom sledoval jeho deštruktívnu politiku, ako i koketovanie s Putinovým režimom. Ale musím oceniť, ako po prepadnutí Ukrajiny český prezident nielen ostro odsúdil ruskú agresiu, ale aj verejne uznal, že sa vo svojej politike mýlil. Nesúhlasím s mojimi českými priateľmi, ktorí úprimnosti tohto obratu nechcú uveriť. Lebo si podľa mňa chcú predovšetkým ponechať tú nepochybnú mravnú zásluhu, že oni už bojovali, kým on zlyhával. Vo chvíli najvyššieho ohrozenia je takýto postoj nesprávny a v boji aj netaktický. Nie, myslím si, že tu nešlo o falošné gesto na uspokojenie šokovanej verejnej mienky tak, ako to urobili mnohí Putinovi pešiaci u nás, keď odsúdili vpád ruskej armády do Ukrajiny, ale odmietajú podporovať čokoľvek, čo by tomu bránilo. A potichu čakajú, kým náš východný sused vykrváca. U Zemana je to inak. Od chvíle, keď urobil toto vyhlásenie, tak podporuje všetko, čo Ukrajinu v jej zápase o život posilní. A i všetko, čo pomôže obranyschopnosti jeho vlasti. A aj čo upevní západné spojenecké záväzky. Napriek tomu, ako sa mi všeličo nepáčilo a nepáči v politickej dráhe tohto môjho niekdajšieho kolegu z Federálneho zhromaždenia, musím uznať, že je to stále politik veľkého formátu. Hlavne však, Českej republike to neskutočne pomohlo sa zomknúť. Kiež by sa takí štátnicky a vlastenecky uvažujúci muži a ženy našli i v radoch slovenskej politickej opozície! A kiež by sme sa netvárili, že ich v tomto existenčnom boji na našej strane barikády neprijmeme! Budeme to možno všetci veľmi potrebovať.