Máme tu okrúhle výročie, a preto je na mieste zamýšľať sa nad tým, aký je odkaz Slovenského národného povstania i pre túto dobu. Myslím si, že mimoriadne aktuálne sú dve poučenia.
Prvé je pozitívne. Bola to hviezdna dejinná chvíľa, keď sa i politicky veľmi rôznorodé zoskupenia dokázali dohodnúť na spoločnom boji za slobodu. Vyžadovalo to statočnosť, veľa obetí a výsledok nebol dopredu zaručený. Veľmi si vážim všetkých mužov a ženy, čo odmietli chytráctvo “menšieho zla” a dokázali si povedať, že zlo je vždy zlom a so zlom sa nevyjednáva, ale bojuje. To platí v dnešnom svete rovnako, ako to platilo vtedy.
Druhým poučením je však varovanie. Spoločný nepriateľ dokáže na čas primäť ku spojenectvu často aj vzájomne veľmi odlišných partnerov. Je však veľmi dôležité, čo z takéhoto spojenectva zostane vtedy, keď už spoločného nepriateľa niet. Čas, spôsob ako Povstanie vypuklo, nedostatok disciplíny v jednej z bojujúcich zložiek, sebecké úsilie zarobiť na spoločnom boji pre svoju politickú formáciu po jeho skončení, a napokon po vojne cieľavedomé prenasledovanie nekomunistických zložiek odboja a manipulácia s povstaleckou históriou, to všetko sa podpísalo na tom, že SNP sa nestalo začiatkom spolupráce a lepších časov, ale spomíname naň, ako na síce skvelú, ale veľmi ojedinelú hodinu našich dejín. A všetko sa potom veľmi skoro vrátilo ku starým démonom, ktorí v spoločnosti vždy čakajú, kto sa ulakomí na to, aby ich prebudil. Nezavierajme si oči ani pred týmto odkazom! Bolo by totiž úžasné, keby sme sa i z neho raz dokázali poučiť.