Veľmi by som privítal politického vodcu, ktorý bude v ľuďoch prebúdzať odvahu. Strach nám v ničom nepomôže. Dobrý vodca v hrozivých situáciách upokojuje a ukazuje, že veci zvládneme. Neprispieva k hystérii. Naši predkovia u nás, i v celej Európe, zažili kadečo. Aj oveľa horšie časy. Presadili sa, ak mali odvahu ruvať sa s tým.
Keď som predvčerom vo večerných správach počul, že cez ten slávny Hormuzský prieliv sa do Európy prevážajú len asi štyri percentá jej spotreby, tak som bol dosť prekvapený. Toto je nejaká existenčná energetická hrozba?! Nepamätám si čísla z takzvaného ropného šoku zo sedemdesiatych rokov minulého storočia, ale taká ustráchanosť z neho vtedy nesršala. Za niekoľko rokov sa s tým európske štáty vyrovnali, začali vyrábať úspornejšie motory, a napokon sa myslím celý tento manéver obrátil proti tým, čo ho spôsobili. Ján Pavol II. mal pravdu, keď hneď vo svojom prvom vystúpení odkázal dobrým ľuďom celého sveta, aby sa nebáli.
Vodcovia našich dnešných politických družín svojich voličov radšej strašia, aby sa potom pasovali do pozície ich záchrancov. Zdá sa im to pohodlnejšie a efektívnejšie, aby tak získavali ich hlasy. Nie však na to, aby riešili podstatu problémov. Takto svojich voličov kazia, lebo ustráchaní ľudia potom často nevedia odolávať tomu, čo prináša život. Osobitne v tejto dobe však potrebujeme presný opak. Aby sme boli odolní a schopní smelo improvizovať. Potrebujeme odvahu a pevné presvedčenie, že našu budúcnosť zvládneme nech prinesie čokoľvek. Veď ľudia sú inteligentní, a napokon na každý problém niečo vymyslia. A niečo aj vydržíme. Možno budeme musieť byť niekedy a v niečom trochu skromnejší. To nám ale neuškodí. Tak sa nenechajme strašiť!