Zachytil som niekde, že vyšla nejaká ďalšia publikácia, ktorá sa nazýva Smrť Západu. Už jednu s týmto názvom doma mám a má už viac rokov. Je to asi komerčne príťažlivý názov. Ale nezatvárajme si pred tým oči: mnohí si v minulosti smrť Západu želali a dnes sú tu takí znova. Tí dnešní na túto udicu chytajú milióny nespokojných voličov krížom – krážom priamo vo vnútri skvelých a slobodných západných štátov. Hrozivo získavajú stále väčšiu podporu. A my, čo túto civilizáciu máme radi, by sme si nemali namýšľať, že je to iba prechodný jav. Lebo títo naši spoluobčania, ktorí sa stavajú proti Západu, cítia niečo, čomu by sme mali lepšie rozumieť.
Áno, v histórii našej civilizácie sa to stalo viackrát. Odumierali formy, ktorým prestali ľudia veriť, že fungujú. A prestali fungovať. Toto je ten prízrak ďalšej smrti. Nie však západnej civilizácie, ale iba tej podoby, na ktorú sme si za ostatné desaťročia zvykli. Ona už nebude môcť pokračovať iba zotrvačnosťou. Nebude sa to dať, lebo v ňu dramaticky veľké skupiny vo vnútri takmer všetkých západných národov stratili dôveru. To už prestala byť pekná demokratická súťaž ideí a predstáv o tom, ako lepšie spravovať verejné veci. Štáty západnej civilizácie, naše štáty, sú takmer všetky vo svojom vnútri rozčesnuté priam na život a na smrť. Dostali sme sa do situácie, že jedna časť každého z týchto rozorvaných štátov by si najradšej priala, aby tá druhá ani neexistovala. A naopak. Toto sa nebude dať prekonať víťazstvom jednej nad druhou.
Tu budú potrebné nové noty. Bude potrebné niečo, čo nám obnoví našu vieru v to, že lepší život všetkých so všetkými je možný. Bude potrebné uveriť v novú podobu Západu. Nájdeme ju. Len na to potrebujeme odvahu spytovať si svedomie za hriechy, ktorých sme sa dlhodobo a často systémovo dopúšťali v usporiadaní Západu, na ktoré sme si zvykli a ešte väčšiu guráž na to, aby sme vymysleli, vybojovali a prijali nový model. Naša civilizácia to vždy dokázala. A stala sa potom vzorom, z ktorého potom „opisovali“ všetky ostatné. A dokážeme to aj v tejto prelomovej dobe. Preto sa nebojme tých konfliktov nových predstáv, a ani zápasov a bolestivých stretov! Bez nich to nikdy nešlo. Ale udržme si vieru v to, že to všetko musí byť, aby sa z toho zrodil nový Západ. Pre 21. storočie. Lepší. Pretože za všetkou tou honbou po pohodlnejšom živote, výkonnejšom hospodárstve, po technickom pokroku, a hlavne po väčšej moci, sa odohráva prastará mravná dráma. Aby našej civilizácii naozaj šlo zasa o to, aby bola spravodlivejšou, slobodnejšou a solidárnejšou. Až sa mi chce povedať, viac kresťanskou, ale bez tej tak trochu pohodlnej nálepky.