Myslím si, že prieskumy volebných preferencií odvádzajú politické strany od toho, čo by mali robiť predovšetkým: hútať, čo budú robiť, aby vyviedli Slovensko z úpadku prakticky všetkých sfér jeho spoločnosti. A hľadať spojencov, s ktorými sa na to budú pripravovať. Namiesto toho sa vo verejnom diskurze predovšetkým špekuluje kto by mohol s kým, kto by s kým nemohol a starobylá, kráľovská činnosť, ktorou bývala politika, sa tak stáva príštipkárskou a povrchnou ruvačkou zápasníkov, usilujúcich sa predovšetkým o lesk vládnych úradov. Voľby napokon aj tak väčšinou dopadnú inak a politické strany, ktoré sa do týchto úradov na ich základe dostanú, zrazu zistia, že nevedia, čo s tým. A to ďalej už poznáme. Pritom máme aj lepšie skúsenosti. Ešte si dobre pamätám, ako sa opozičné politické strany skoro dva roky pred voľbami, ktoré odstavili od moci Mečiara v roku 1998, pripravovali na reformy. Vďaka tomu sme ešte chytili vlak do Európy a NATO, hoci to vyzeralo, že už nám ušiel. Nie prieskumy, ale tvrdá práca z nás vtedy spravila európskeho tigra.