Ja rozumiem, ale nedivím sa, že Róbert Fico nerozumie

Nedivím sa, že Fico nerozumie, čo mu vlastne kladú za vinu. Od revolúcie som vo verejnom živote strávil šestnásť rokov. Nebolo azda týždňa, čo by počas tohto obdobia za mnou neprišiel niekto s nejakým vážnym materiálom, či informáciami, ktoré by svedčili proti niekomu, kto patril k mojim vtedajším politickým súperom. Je to taký náš národný šport. Ja som takéto udania nikdy nepoužil. Hnusili sa mi. Kriminalizovanie opozície jestvovalo už v Rakúsku-Uhorsku, i za prvej republiky Československej, za vojnového Slovenského štátu už bolo trestným činom aj byť opozíciou, a za komunistov túto našu obľúbenú politickú zábavku vtedajšia moc dotiahla do dokonalosti. Udávali sa politickí rivali, kolegovia v práci, v cirkvách, susedia, udávali z vlastnej vôle, z donútenia a i na objednávku. Po páde totalitného režimu táto prax stratila tak trochu zuby. Už sa nepopravovalo a nezavieralo. Ale informácie, ktoré pochádzali z takýchto ušľachtilých zdrojov sa začali o to hojnejšie využívať v politickom zápase. Z ústneho kriminalizovania politických protivníkov sa stala účinná politická zbraň. Iste, takmer vždy bez trestnoprávnej koncovky. Akoby tu boli v našom verejnom živote dve celkom odlišné reality. Svet udaní a politického obviňovania a svet ozajstných skutkov. Udania a slová v politickom zápase boli účelové a skutky rôzne. Dobré, záslužné, ale aj vážne zločiny. Keby Fica obvinili za korupčný skutok, museli by mu ho dokázať, ale bolo by aj jemu jasné, o čo ide. Ale obvinenie z toho, čo je v politike našim “národným športom”, tomu proste nemôže porozumieť. Alebo presnejšie povedané, aj on a aj mnohí škodoradostne sa nad tým uškŕňajúc, vedia veľmi dobre o čo ide. Len od revolúcie sa za to netrestalo. Ja sa neteším, ale rozumiem. A myslím si, že naozaj treba s politickým kriminalizovaním prestať. Ale takto sa nám to fakt nepodarí. Zdravý, slobodný národ proti kriminalizovaniu politickej súťaže nebojuje prostriedkami trestného práva a donucovacou mocou. My sa ale asi musíme ešte len naučiť, že iné prostriedky pre život demokratického štátu vôbec existujú.