Nie som za vytvorenie veľkého konzervatívneho bloku, o ktorom píše Milan Krajniak. Blok, aký navrhuje by sa zaradil do Ficovho ideologického projektu hrádze proti liberalizmu, či progresivizmu. Jeho konzervativizmus by spočíval v úsilí konzervovať starý svet, jeho predsudky a intelektuálnu lenivosť vyrovnávať sa s tým, čo prináša život. Nie, v takom bloku KDH nemá čo hľadať. Má na viac. A hlavne, od svojho vzniku bolo vždy na strane nového, slobodného sveta a spolupráce so všetkými, ktorými o taký svet ide.
Ale Krajniaka a jeho Kresťanskú úniu by sme na kandidátnu listinu mohli vziať. Nie preto, lebo sa bijú do svojich konzervatívnych pŕs, ale preto, lebo sú to kresťania, s ktorými sme sa bohužiaľ rozišli. Nie z ideologických dôvodov, ale pre nemúdrosť vtedajšieho vedenia KDH. Ale vzhľadom na diametrálne rozdielny výtlak KDH a KÚ, by to malo byť podobne, ako v roku 1994, keď sme na našu kandidátnu listinu zobrali Ferových kamarátov z bývalej VPN, vtedy pod značkou SKOI. Ich lídra, Jána Langoša, sme zaradili presne za čiaru, ktorá podľa dlhodobých prieskumov vychádzala pre zvoliteľný počet za KDH. Bolo to fér. Ak by pritiahli čo len toľko voličov, koľko vychádza na jeden mandát, tak by Langoš bol zvolený. Takto by sa mohol ocitnúť na našej kandidátke budúci rok aj Krajniak. Teda ak teraz prieskumy ukazujú, že KDH by mohlo mať 12 poslancov, líder KÚ by mohol byť na trinástom mieste kandidátnej listiny. A ďalší niekoľkí (azda štyria, tak ako vtedy SKOI?) kdesi za ním. Bolo by to spravodlivé, solidárne, neprepadli by hlasy, ak by pritiahli hlasy, ktoré by boli naviac, tak by poctivo získali miesto v parlamente, a hlavne, neznamenalo by to, že nám politická strana, ktorá sama o sebe nie je zvoliteľná, bude vnucovať svoju predstavu neznášanlivej konzervatívnej ideológie.
