Ako žiak a neskôr študent som nebol nikdy „filatelista“. Usiloval som sa udržiavať svoj prospech v rámci, ktorý bol prijateľný pre mojich, pomerne veľmi veľkorysých rodičov. Niežeby sa mi nebolo chcelo učiť, ale vždy som mal toľko iných záľub a aj iných kníh, čo som potreboval prečítať, že som napokon bol tak trochu lajdákom v tom, čo mi predpisovali učebné osnovy a učitelia. Je mi to dodatočne trochu ľúto, lebo ten skvelý čas sa nedá dobehnúť a niektoré hodnotné knižky z povinného čítania si už asi prečítať nestihnem, pretože sa mi neustále na stôl tlačia nové. I keď je to už dosť dávno, čo som opustil školské lavice, predsa dodnes vnímam štruktúru kalendárneho roka tak, že teraz končí ten, ktorý má reálny význam, teda školský, zajtra začnú prázdniny a po nich začne nový. Prajem všetkým deťom (školákom, ale i veľkým deťom), aby načerpali sily, a nenechali sa znechutiť prostredím, ktoré si vzdelaných a kultivovaných ľudí neváži. Vzdelanie a kultúra sú hodnotami aj v ňom, a stoja za všetku námahu, ktorá k nim vedie. Ďakujem všetkým, čo k nim prispievajú. Pekné leto, priatelia!