Celý svet dnes analyzuje, čo pre vojnu v Ukrajine vzíde z telefonátu Trumpa s Putinom. A čaká, čo dnes v Mníchove povie americký viceprezident. A celý svet zasa podceňuje najdôležitejšieho činiteľa tohto tragického deja: Ukrajinu. Tak, ako pred troma rokmi. Keď tam Rusi vtrhli, všetci predpovedali, že to bude mať krátky priebeh. Keď sa ruské tanky blížili ku Kyjevu, Američania ponúkli Zelenskému azyl. V Kremli boli presvedčení, že sa ukrajinská obrana zosype za niekoľko týždňov. Vôľu Ukrajincov brániť sa podcenil agresor, ale podcenili ju aj tí, čo im držali palce. Keď sa ukázalo, že „Blitzkrieg“ Rusom nevyšiel, tak nás zaplavili odborné i neodborné analýzy o tom, že vojna sa premenila na ten typ konfliktov, ktorý má vyčerpať sily toho zo súperov, ktorý má menej zdrojov. Teda Ukrajiny. Sú to tri roky a Ukrajinci sa stále držia. Nikto im nevnúti nedôstojnú a nespravodlivú kapituláciu. Ak prídu o ďalšie zdroje, budú sa brániť inými prostriedkami. To nebude ako po Mníchove v roku 1938, keď sa mocní dohodli o nás bez nás, a napriek tomu, že naša armáda stála na svojom mieste a bola pripravená statočne sa brániť, Beneš so svojou suitou stiahol chvost. Ukrajinci sú iná nátura. A majú v čele bojovníka. Putin túto vojnu nemôže vyhrať. Ak tomu Trump neporozumie, nie je dobrý obchodník. (O Ficovi ani nehovorím)