Do politiky som v roku 1989 vkročil ako kresťanský demokrat, a zároveň ako spojenec liberálnejšieho hnutia Verejnosť proti násiliu. Odvtedy som bol po celý čas až dodnes za spoluprácu kresťanstvom inšpirovaných síl s rozumnými liberálmi. Keď to fungovalo, bolo to pre Slovensko vždy požehnaním. Preto som venoval i v uplynulom roku nemálo energie na to, aby som nahovoril bratislavských funkcionárov KDH na rokovania so súčasným primátorom Vallom. Ani sekundu som nepochyboval, že hlavný zápas o Bratislavu bude medzi ním a nominantom Smeru. To, že sa do bitky vyberie minister Ráž, bolo jasné už dlho, pretože sa tak už dlho správa. A kto ho podceňuje, nerobí dobre.
Rokovania s Vallom však neviedli k dohode. Naši liberálni priatelia v čele Bratislavy dali jasne najavo, že nás tu nepotrebujú. Ale, aby sme boli spravodliví, aj v KDH sa čoraz silnejšie presadzuje ten typ konzervativizmu, pre ktorých sú liberáli prinajlepšom rovnakí protivníci, ako Smer. A tak sa najstaršia ešte jestvujúca parlamentná ponovembrová strana z bitky o hlavné mesto prakticky vytratila. Hlasy voličov KDH sa rozptýlia bez jasnej línie o čo nám vlastne v nadchádzajúcich komunálnych voľbách v Bratislave ide. Jedným o to, aby už nebol Vallo, iní podporia niektorého z ďalších kandidátov v ich dresoch, podaktorí v niektorých mestských častiach azda aj v našich, ale celkový obraz tohto politického zápasu sa nám tu úplne rozostril.
Jozef Ráž dnes ohlásil svoju kandidatúru. Inteligentne. Zdôraznil, že nie je členom Smeru, dokonca vyjadril aj istý dištanc voči politike najväčšej vládnej strany. Je starý Prešporák, syn hudobnej legendy, ako minister dopravy už predstavil pre Bratislavu niekoľko zaujímavých návrhov, prísne dbá o to, aby sa nenechal zatiahnuť do straníckych konfliktov. Manažérsky typ. Ak môže Matúša Valla v októbri niekto poraziť, tak to bude on.
To, čo sa v hlavnom meste deje teraz, to sa postupne v budúcich rokoch premietne i do celého Slovenska. Bolo by dobre, keby sme sa my, kresťanskí demokrati, ale aj naši liberálni spojenci z uplynulých desaťročí dokázali z tejto bratislavskej partie trochu poučiť. Možno to predsa len ešte Vallo uhrá. A pre KDH to bude odkaz, že taký, do minulosti a do seba zahľadený typ konzervativizmu teraz nepotrebuje Bratislava, a o pár rokov ho už nebude potrebovať ani Slovensko. A tiež, že kresťanská demokracia a konzervativizmus nie sú totožné pojmy. (O tom by sme mali veľmi vážne hovoriť na ideovej konferencii, ktorej termín stále ešte nevieme.) Ale možno Vallo zistí, že sa trochu arogantne prepočítal. A že hlasy mnohých kresťanských demokratov mu predsa len budú chýbať. Ale v každom prípade mu bude chýbať kresťanská reflexia. A to bude zasa odkaz pre našich liberálnych bratov a sestry. Aby si uvedomili, že potrebujú nielen naše hlasy, ale aj tú hodnotovú a mravnú kotvu, ktorá bude budúci vývoj držať pri zemi. A jedni i druhí, kresťanskí demokrati aj liberáli, by sme si mohli znovu pripomenúť, ako sme si súdení. Inak bude so Slovenskom zle.