Občas, keď píšem o tom, že Ukrajine by mohli účinne pomôcť mierové ozbrojené sily (peacekeeping forces) štátov NATO a EÚ, niekto poznamená, že to nie je možné, lebo takúto akciu budú Rusi v Bezpečnostnej rade vetovať. Vychádzajú z predpokladu, že akákoľvek obranná vojenská akcia, na ktorej by sa podieľali aj iné štáty, ako ten napadnutý, vyžaduje mandát OSN. Tento predpoklad je mylný. Charta OSN v článku 51 hovorí, že “ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu…” To znamená, že napadnutý štát má právo sa dohodnúť na tom, aby mu pri jeho obrane pomohli aj iné štáty. Zdôrazňujem, že citovaný text toto právo považuje za prirodzené. Preto mierová misia, ktorá by Ukrajincom pomohla zastaviť a i vyhnať votrelca, ktorý na území suverénneho štátu nemá čo hľadať, by bola v súlade s prirodzeným právom a i Chartou OSN. Mimochodom, i v súčasnosti operuje vo svete viacero mierových ozbrojených misií bez mandátu OSN, pretože sa tak štáty, ktoré túto pomoc potrebujú, na tom jednoducho dohodli. Z hľadiska medzinárodného práva by preto takáto mierová misia ukrajinský konflikt nijako nerozšírila, ale naopak, mohla by pomôcť, aby skončil. Samozrejme, treba na to dostatočnú vojenskú silu a politickú odvahu. To prvé máme, to druhé bohužiaľ chýba. A tak umierajú ľudia na Ukrajine ďalej.