Nemyslime si, priatelia, že akékoľvek, i zdanlivo dielčie ústavné otázky, sú ďaleko od každodenného života. V diskusii o nich nikdy nejde len o nejaký zástupný teoretický problém, ktorý má na chvíľku azda prekryť to všetko konkrétne, čo sa okolo nás deje. To, čo vnímame ako skutočné problémy. Alexander Solženicyn v skvelej knižke o predrevolučnom Leninovom exile v Zürichu veľmi výstižne píše, ako budúceho vodcu a tvorcu jedného z najneľudskejších tyranii sveta dráždil každý odpor v takzvaných teoretických otázkach. „Pretože z nich sa potom odvíjajú nároky na vodcovskú úlohu,“ hovorí. Práve tieto, niekedy zdanlivo teoretické otázky, ktoré prenikajú čas od času do základného zákona štátu, sú výsledkom ideologickej zhody na tom, ako sa má v štáte vykonávať moc. Niekedy to môže vyzerať, že ide iba o čiastkovú ideovú zhodu. Ale nikdy, keď sa dotkneme ústavy, nie je jedno s kým to robíme. I ak si to v nejakej naivnej predstave myslíme, ak sa to stane, ono to začne žiť svojim životom. Žiadna zhoda na akejkoľvek všeobecnej idei, ktorá sa premietne do ústavy, nemôže zostať neutrálna voči hlavnému politickému zápasu o moc v štáte.