Teraz idem napísať vážnu a dosť kontroverznú vec. Kým boli na Slovensku nositeľmi Putinovej hybridnej vojny proti Západu uniformy Kotlebovcov a šiltovka Čarnogurského, bol to síce znepokojujúci, ale svojou reálnou silou predsa len folklór. Resentiment dávneho režimu, ktorého predstavitelia už vymreli. Keď sa v však do čela postavil Róbert Fico, muž, ktorý vie hovoriť k ľudu, a zároveň človek, ktorý vyšiel z tradícií režimu, za ktorým sa mnohým, ešte žijúcim, stále cnie, tak sa z tejto kolóny začína formovať nebezpečné masové politické hnutie. Vojenská zmluva s najsilnejšou mocnosťou Západu a našim spojencom bola symbolom tak pre jednu stranu, ako aj pre druhú. Prešla o tri hlasy. Rozhodujúci zápas o udržanie geopolitickej pozície a otvorenosti Slovenska na Západ sa však neudeje v parlamente, ale v budúcich voľbách. Aby sme ho vyhrali aj tam, nepôjde to bez toho, aby sme skoncentrovali všetky sily, ktoré sa nechcú vrátiť pred rok 1989. Ani hlas nesmie prepadnúť. Novú slovenskú demokratickú koalíciu však dokážeme sformovať do veľkého hnutia iba vtedy, ak dokážeme aspoň na čas odložiť i legitímne výhrady a rivality medzi nami. Ako mi včera povedal jeden môj priateľ, nezabúdajme, že i po všetkom, čo za ostatné dva roky predviedol, i Matovič je ešte stále na našej strane plota. A je v našom záujme, aby na nej zostal, dodávam ja.