Pred niekoľkými dňami ma v komentári pod mojim príspevkom
upozornil jeden môj kádehácky priateľ, že nadchádzajúci snem hnutia bude hlavne
o tom, aby zvolil nejakých ďalších funkcionárov (predsedu nie, ten má
štvorročný mandát do roku 2028). Tak sa pýtal, prečo píšem, akoby tam malo ísť
o niečo zásadné. Odpovedal som mu, ale myslím si, že bude užitočné to zdôrazniť
aj pre ostatných. A aj sa trochu širšie o tom zamyslieť.
Toto bude posledný riadny snem KDH nielen pred jesennými všeobecnými voľbami do
orgánov územnej samosprávy, ale aj pred parlamentnými voľbami, ktoré, ak budú v
riadnom termíne, tak nemôžu byť neskôr ako v septembri 2027. Nemal by najvyšší
politický orgán hnutia, zhromaždenie delegátov zvolených zo všetkých okresov
Slovenska, povedať nič k zásadným politickým otázkam, ktorými žije Slovensko a
svet? K našej taktike a stratégii? Píšem svoje úvahy o najdôležitejších témach
súčasného verejného života pred týmto podujatím preto, lebo tam nebude čas, aby
som tam o nich hovoril tak, ako by si to zaslúžili. Všeobecná rozprava na sneme
bude len poobede, a ako radový delegát v nej nedostanem viac ako päť minút. Tak
píšem.
Pokiaľ k týmto najdôležitejším otázkam súčasnosti nezaujme stanoviská snem, tak
sa potom nedivme, že to potom bude priebežne robiť predsedníctvo. A to väčšinou
až vtedy, keď ho k tomu udalosti pritlačia. Naši funkcionári budú potom chytať
líšku za chvost, vopred nepripravení, budú improvizovať a bez toho, aby k tomu
mali dopredu premyslenú politickú líniu, o ktorú by sa mohli oprieť.
Líniu, ktorej by snem mohol poskytnúť podporu našej niekoľko tisícovej členskej
základne. Pretože delegáti snemu túto základňu reprezentujú. Zväzy a združenia
nové stanovy pred dvoma rokmi zrušili, takže to bude aj bez širšej odbornej
diskusie. Ak nebudeme o týchto základných témach nášho verejného života
hovoriť na sneme, tak kde? Akú má perspektívu také politické hnutie, z ktorého
sa vytratí politická a odborná polemika, a iba čaká, čo povedia tí hore? Hráme
a budeme tak hrať len s čiernymi figúrkami. Čakať, aký ťah urobia druhí.
Veľmi ma zaujíma, čo zaznie v Ružomberku v rozprave. Nezaujíma ma, koho tam
zvolíme, a myslím si, že okrem ich samých, to fakt nezaujíma nikoho. Rád by som
sa mýlil, ale neočakávam ani nič prevratné z povinných cvikov vedúcich
funkcionárov a poslancov, ak budú hovoriť len o tom čo robia, a čo vlastne
všetci beztak vieme. To, čo by som tam rád počul je, ako máme pred voľbami
nabité naše politické kanóny. S kým a čo chceme po obidvoch voľbách na našom
Slovensku vykonať. Poviem svoju predstavu aj ja. A prídem aj s návrhom, ako by
sa dalo pomôcť tomu, aby najstaršia slovenská demokratická politická formácia začala
účinnejšie čerpať i zo šperkovnice, ktorá by mohla byť niečím, čo tie neskôr vytvorené,
rýchlokvasené politické strany ani nemôžu mať. A čo sa v tej improvizácii v
súčasnej politike vedenia nášho hnutia bohužiaľ zanedbáva. Totiž, že začne
čerpať z toho, čo sme sa za tridsaťšesť rokov vrcholovej politiky naučili. Zo
skúsenosti.