To, čo sme po revolúcii, ale aj v zápase s Mečiarom, nazývali demokratickou pravicou, to zďaleka nebolo totožné s tým, čo úzkostliví politológovia definujú, ako pravicu. Ale bolo politicky potrebné nejako označiť celú tú rôznorodú spleť politikov, politických názorov, strán a ich voličov, ktorí nepatrili k mohutnému a tiež rôznorodému prúdu ľudí, čo tu zostali po komunistoch.
Komunisti tu vládli štyridsať rokov a po páde ich panstva sa síce rozišli kade tade, ale na rozdiel od nás, im kdesi v zadnom mozgu zostalo dôležité pravidlo, že ak chcú prežiť (a neskôr aj znovu vládnuť), tak sú veci, v ktorých si musia pomáhať. To je to, čo veľmi šikovne oživuje Róbert Fico i po vyše tridsiatich rokoch, a darí sa mu. Hovorí o ľavici, a do svojej agendy a politiky strháva i tých, čo by sa aj radi oslobodili od bremena minulosti, len im to nejde. Samozrejme, to v čele čoho stojí ideovo, a hlavne prakticky Ficov Smer, to už vôbec nie je taká ľavica, o akej sa učí na kurzoch politických vied univerzít. Fico na to kašle, a robí to mazane, pretože mu ide o to, aby svoji si poznali svojich, bez ohľadu na akademické nuansy. Nečudo, že sa znovu v prieskume jednej z agentúr prepracoval na prvé miesto.
To my na druhej strane barikády si každý potrebujeme šľachtiť tú svoju ideologicky vyšperkovanú identitu a strážiť si ju ako oko v hlave. Ak vravím, že pravica je v rozklade, a potrebujeme znovu agendu, lídrov a odvahu pozbierať ju do formácie, ktorá by bola schopná čeliť onomu postkomunistickému bratstvu, tak to nehovorím ako bývalý učiteľ z katedry politológie, ale ako človek s politickou skúsenosťou. Nie je to nemožné. I keď mi niektorí píšu, že snívam, ja verím, že každá veľká vec začína snom. Priekopníci letectva, píše môj obľúbený filozof Karl R. Popper, “snívali o lietaní a vedome nasadili svoj život kvôli svojmu snu. Neinšpirovala ich nádej na zisk, ale sen o novej slobode…” Sny nie sú niečím naivným. Ani sen o budúcnosti demokratickej pravice. Navyše, už sme predsa zažili, keď sa i tento sen na krátku dobu stal skutočnosťou. I keď politickí protivníci odvtedy robia všetko preto, aby toto obdobie diskreditovali, i keď ani to nebolo bez chýb, Slovensko z doby, keď vládla takáto pravica, dodnes žije. A potrebuje ju znova.