Smrť Alexeja Anatolieviča Navaľného je tragickým svedectvom obludnosti Putinovho režimu. Ale jeho obeta nám zároveň dáva i cez neskutočnú informačnú blokádu nahliadnuť i na skutočné hrdinstvo zrejme nemálo ruských ľudí. Putinov režim vedie cynickú bratovražednú vojnu proti Ukrajincom, ale je zároveň brutálny i voči vlastným občanom. Kladiem si otázku, či pri tak drakonických trestoch len za to, že niekto nesúhlasí s vojnou a pri evidentnom banditizme voči každému, kto sa hoci aj v súlade s ruskou ústavou postaví voči prezidentovi, trebárs aj ako kandidát s nulovou šancou na zvolenie, koľko ľudí by u nás malo ešte odvahu klásť teraz kvety k pomníkom obetí totality? Očividne preto, lebo sú presvedčení, že Navaľnyj obeťou totality je. Gesto týchto anonymných ľudí je priamou obžalobou súčasnej ruskej moci. Bojovníkov za spravodlivosť je v krajinách s demokratickým zriadením vždy neúrekom. Kým nám nič nehrozí, tak vieme byť aj zdanlivo odvážni. Ale to, čo robia títo tichí odporcovia násilia v Rusku, to je naozajstná odvaha. Viem, že Putinov režim oni nepovalia, ale napĺňa ma to optimizmom pre budúcnosť. Mali by sme na týchto ľudí myslieť, hľadať spôsob, ako im pomáhať a nie tak trochu pyšne lámať palicu nad všetkým, čo je ruské!