Prezident Joe Biden po nástupe na americký “trón” pozval svetových lídrov a i verejnosť k základnej debate o tom, aká by mala byť demokracia tejto doby. Premýšľať o nej je veľmi dôležité. Nejde len o skúsenosť s populizmom a vulgárnosťou predchádzajúceho pontifikátu Donalda Trumpa, ale aj o reflexiu toho, čo dnes robia mnohí iní vodcovia v tomto svete. Stále viac je tu takých, čo vravia, že súčasná podoba demokracie sa prekonala. A navrhujú preto nejakú ich demokraciu s prívlastkom. Takú, čo upevní predovšetkým ich moc. A v podstate ich nezosaditeľnosť. Preto je dôležité, aby sme sa zamýšľali nad tým, čo nové pre slobodnú spoločnosť prináša táto doba. Hlavne preto, aby nestratila svoju slobodu. Lebo je veľa spôsobov, často nenápadných a rafinovaných, ako sa o ňu môže pripraviť. Lenže táto diskusia iba začala, a zrazu je slobodný svet konfrontovaný s brutalitou vojny.
Vojna v Ukrajine nás aj v úvahách o demokracii posiela z oblakov do reality tohto sveta. A k základom, ktoré platia po tisícročia. Lebo ľudská prirodzenosť sa zas až tak veľmi nemení. “V mieri sa necení statočnosť, ale bohatstvo a styky. Vždy to tak bolo a bude…” napísal na úsvite novoveku florentský učenec technológie moci Niccoló Machiavelli. Nebol to žiaden apoštol demokracie, ale i my sme to zakúsili veľmi intenzívne aj v podmienkach slobodnej spoločnosti. Na druhej strane, oveľa dávnejšie, v samotnej kolíske demokracie, v antických Aténach, na začiatku zničujúcej Peloponézskej vojny, zdôrazňoval muž veľkého ducha Periklés, že “niet šťastia bez slobody a niet slobody bez statočnosti.” Myslím si, že vojna v Ukrajine nám pripomína presne toto. Občianske cnosti, ktoré sme si tak trochu zabudli ceniť znovu potrebujeme. Slobodnému svetu to vždy chvíľku trvá, kým sa vráti k základnej hierarchii hodnôt, z ktorých vyrastá. Ale keď sa mu to podarí, tak je neporaziteľný. Do úvahách o podstate demokracie je to mimoriadne dôležitý príspevok, lebo ona na ňom stojí a padá. A Ukrajinci v ňom slobodnému svetu dávajú neoceniteľnú lekciu.