KDH si stále vážim, naša vlasť takú stranu potrebuje, ale nepôjde to bez skutočnej obnovy

Viete prečo si vážim KDH, napriek tomu, že je teraz mimo hry a i mnohí moji priatelia už nad ním zlomili palicu? Mám na to dva základné dôvody. Po prvé viem, čo od tohto, stále ešte v slovenskom ľude zakoreneného organizmu môžem očakávať. A i čo neurobí. Je vypočítateľné. Druhý dôvod sa paradoxne prejavuje práve v tom, že už druhé volebné obdobie sedí na trestnej lavici. Jednoducho nesie zodpovednosť za svoje chyby. Za posledných sto rokov sme tu na Slovensku mali viacero mocných strán. Niektoré, predovšetkým tie, ktoré ťažili z kritiky systému liberálnej demokracie, zažiarili, získali moc a ako na okupovanom území si z neho neváhali privlastňovať korisť, kde sa len dalo. Keď o moc prišli, stratili sa, a za to, čo porobili už nemá kto niesť politickú zodpovednosť. KDH takou stranou nie je. Je to stále ešte klasická demokratická strana. Taká, aké v slobodnej spoločnosti znovu veľmi potrebujeme. Lenže do hry sa opäť dostane iba po poctivej obnove. A k skutočnej reforme tejto politickej formácie dôjde len, ak odolá pokušeniu premeniť ju na rovnaký politický fanklub, aké zahltili súčasnú politickú scénu Slovenska. A zároveň, ak sa neuspokojí s tým, že jej stačí, ak bude iba regionálnou stranou. Ak týmto nástrahám KDH odolá, ak znovu zahorí túžbou spolupracovať na tom, aby sme sa popasovali s veľkými výzvami tejto doby, tak toto hnutie ešte zďaleka nepovedalo v slovenskej a európskej politike posledné slovo. Prajem to nielen jemu, ale hlavne našej vlasti. A chcem k tomu ešte prispieť.