Novou ruskou jadrovou doktrínou, ale ani americkým súhlasom na to, aby mohli Ukrajinci strieľať aj pár kilometrov za ruskú hranicu, sa reálny pomer síl, ani fyzický stav bojujúcich krajín nijako nezmenil. Rusi zastrašujú a Američania ukazujú, že sa trošku neboja. To, k čomu jedno i druhé smeruje, je mravná sila brániaceho sa národa. Ukrajinského národa a jeho vojenských vodcov. Ale v hre je i naša mravná sila.
Ak si Rusi vyhradzujú právo použiť jadrovú zbraň, v situácii o ktorej oni rozhodnú, že toto právo majú, ani trochu neznamená, že ho majú na základe medzinárodného práva, alebo Božích prikázaní. A neznamená to ani, že by túto zbraň nemohli použiť, aj keby si to právo nevyhradili. Veď keby rešpektovali akékoľvek mysliteľné právo, na Ukrajine by nebola vojna. Je to proste zastrašovanie. Zbraň stará, ako ľudstvo samotné. Pretože strach ochromuje mravnú silu bojovať. Na to jestvuje len jediná efektívna protizbraň: odvaha. Tí, čo šíria strach, tí, čo navrhujú zbabelé riešenia, v skutočnosti podporujú rezignáciu voči Božím i ľudským zákonom a podvoľujú sa svojvôli toho, kto nepozná žiadnu inú vôľu, ako svoju. Podporujú toho, komu nie je nič sväté: ani právo, ani ľudský život, ba ani vlastný ľud.
Odvaha bola potrebná na to, aby sa skončila druhá svetová vojna. A aj na to, aby sa zrodil spravodlivý mier u našich východných susedov, bude treba veľa odvahy. Mali by sme im pomáhať hlavne v tom. Ale ani my sa nenechajme zastrašiť! Učme sa mať srdce smelé. Pomôžeme tak tým, čo dnes trpia, a napokon i sebe.