Medzi náboženskou vrúcnosťou a náboženským fanatizmom je niekedy zdanlivo nepatrný rozdiel. Pre dobro ľudí však zásadný. Tí, čo svoj život zasvätia svojmu presvedčeniu, vo svojej láske k druhým ľuďom si prirodzene želajú, aby ich nádej a radosť zdieľali aj oni. Ale vedia, že k tomu vedie výlučne brána slobodného rozhodnutia každého jedného človeka. Myslím si, že takíto ľudia, vrúcne oddaní svojmu náboženskému presvedčeniu, sú požehnaním i pre spoločnosť. Biblicky, sú soľou zeme. Fanatici, sú iného ducha. Túžia po moci. A svoju ideológiu používajú ako zbraň, ktorou chcú ovládať ľudí. Dnes pred štyristo rokmi skončilo povstanie českých stavov bitkou na Bielej hore. Tak začínal tridsať rokov trvajúci konflikt, ktorý spustošil Európu. Nešlo v ňom ani trochu o nič z toho, čo ľudstvu priniesol Zakladateľ kresťanstva. V tridsaťročnej vojne šlo výlučne o moc. Ideológie, opierajúce sa o náboženský fanatizmus, dávali tomuto vraždeniu pokrytecké zdanie akejsi legitimity. Majme i pri tomto, pre našich západných bratov smutnom výročí, na pamäti, že fanatizmu, akémukoľvek, nielen náboženskému, nejde nikdy o naše dobro, ale len a jedine o to, aby ovládal ľudí.