Nie som teraz v aktívnej politike a môžem si dovoliť to privilégium človeka, čo stojí mimo a nevyjadrovať sa k tomu, na čo sa ma nikto nepýta. Ale zdá sa mi, že nemôžem nenapísať nič o tragédii, ktorá sa v týchto mesiacoch odohráva vo Svätej zemi. Nejde mi to ľahko, lebo mám mnoho židovských priateľov, ktorých mám rád, a viem, že túto drámu vnímajú veľmi citlivo a jej príčiny veľmi presne vidia v brutálnom útoku Hamasu 7. októbra 2023. Ako kresťan verím tiež, že Židia sú našimi staršími bratmi vo viere, a preto solidarita s ich osudmi, plnými nenávistných i koristníckych pogromov, je mi prirodzená a vlastná i z tohto dôvodu.
Teraz však armáda židovského štátu už vyše roka nemilosrdne drví Palestíncov. Pri porovnávaní s utrpením ukrajinského ľudu sa často zvykne upozorňovať, že to je niečo iné, lebo Ukrajinu Rusi napadli bez toho, aby Ukrajinci Ruskú federáciu predtým akokoľvek vojensky ohrozovali, ale vojnu v pásme Gazy vyprovokovalo svojim teroristickým útokom na Izrael palestínske hnutie Hamas. A je to samozrejme pravda. Ibaže to neznamená, že by preto Palestínci umierali menej bolestne, ale ani oprávnenejšie ako Ukrajinci. A už vôbec to neznamená, že by to mohlo viesť k lepšej a pokojnejšej budúcnosti tohto kúska našej planéty, ktorú nazývame Svätá zem. A ani celého Blízkeho východu. Princíp „oko za oko, zub za zub“ je pravidlo, čo roztáča špirálu nenávisti a odplaty, ktoré nemajú konca. Áno, niekedy treba bojovať. Aby sme obránili svoje deti, starcov a slabých, čo sa nevedia brániť pred dravcami, vtedy máme dokonca povinnosť postaviť sa na ich obranu. Lenže sú to azda izraelské tanky, ktoré na území Gazy ešte i dnes bránia deti a slabých, ktorí žijú v Izraeli? Toto im, ani nikomu v tomto pre mnohých posvätnom kúsku Zeme nič dobré pre budúci život už neprinesie. Dobrú budúcnosť môže priniesť len schopnosť dohodnúť sa. A aj všeličo odpustiť. A nezabudnime, že silnejší nesie za vytváranie takejto budúcnosti vždy väčšiu zodpovednosť.
Tak ako civilizovaný svet dnes, veľmi oprávnene, tlačí na Rusko, aby skončilo so zabíjaním Ukrajincov a hľadalo spravodlivý mier, tak by malo toto spoločenstvo tlačiť i na silnejšieho v palestínsko-izraelskej dráme. Bez ohľadu na to, kto začal. (Ostatne kto začal Prvú svetovú vojnu: Srbi, či Rakúsko Uhorsko? Keby mal ten silnejší po vražde v Sarajeve trochu prezieravosti a zmyslu pre to, čo je dobré pre budúci život, desať miliónov ľudských obetí Prvej veľkej vojny mohlo zostať žiť a azda by nevznikli podmienky ani pre tú Druhú.)