„Od najmocnejších národov sveta až po najbezvýznamnejších bojovníkov v otvorenej vojne, všetci dnešní bojovníci premenili sociálne médiá na zbraň. Všetci sa snažia prispôsobiť si globálne informačné prostredie svojej vôli,“ napísali v prestížnom časopise Foreign Affairs ešte v októbri 2018 v spoločnom článku „Čo nás Clausewitz môže naučiť o vojne na sociálnych sieťach“ dvaja poprední, americkí odborníci na stratégiu P.W.Singer a Emerson T. Brooking. Spomenul som si na tento článok po viacerých reakciách niektorých mojich priateľov, väčšinou z kresťansko-demokratického prostredia, ktorých spoločným menovateľom bola nevyslovená, alebo aj vyslovená výčitka, že na sociálnych sieťach píšem občas aj o veciach, o ktorých by som, podľa nich, mal hovoriť doma.
Milí priatelia, hovorím. Všade tam, kde mám v tradičných štruktúrach na to ešte priestor. Ba čo viac, neustále navrhujem aj to, aby sa takýto priestor rozšíril. Ale to nie je ten, ako sa dnes s obľubou hovorí, hlavný „point“ môjho dnešného príspevku. Sociálne siete sa naozaj stali novým bojiskom. V citovanom článku spred ôsmych rokov jeho autori na záver píšu: „Každý je súčasťou tohto nového druhu boja. Keď ste online, vaša pozornosť je ako kus sporného územia. Štáty, spoločnosti a ľudia, o ktorých ste možno nikdy nepočuli, bojujú oň v konfliktoch, o ktorých si možno uvedomujete, ale možno si to ani neuvedomujete, že sa okolo vás odohrávajú. Všetko, čo sledujete, lajkujete alebo zdieľate, vytvára malú vlnku na informačnom bojisku a ponúka nepatrnú výhodu jednej alebo druhej strane.“
A v tomto zápase, bohužiaľ, štandardné politické strany a hnutia zaspali. Nedivme sa preto, že v nich dnes dominujú iní majstri. Táto výzva našej doby sa však týka každého z nás. Na rozdiel od parlamentu, na toto bojisko nás nemusí delegovať ani politická strana a ani voliči. Do tohto ringu je vstup voľný. Sociálne siete sú nástrojom, ktorý sám o sebe nie je ani dobrý, ani zlý. Záleží od toho, čo do nich každý prinášame. Preto som už pred rokmi do tohto bojového poľa vstúpil a usilujem sa v ohni zápasov, ktoré sa na ňom vedú systematicky prispievať tak, ako viem. Nie ako stranícky propagandista. To podľa mňa nie je ani dôstojné, a ani efektívne. A napokon ma o to moje politické hnutie ani nežiada. Na tomto bojisku bojujem na svoju vlastnú zodpovednosť, a to nie preto, aby som naháňal komukoľvek (ani sebe) hlasy, či lajky, ale preto, aby som podľa svojho svedomia a schopností prispel k zápasu o lepší svet. Robíme to vlastne spoločne, s mnohými z vás, čo ma tu sledujete, a ja vám za to ďakujem. Čím viac nás to bude cieľavedome robiť, tým účinnejšie to bude. Bojujme ďalej!