Kvetnou nedeľou dnes vstupujeme do Veľkého týždňa, v ktorom si pripomenieme umučenie, popravu, ale napokon aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Dnes sme si v katolíckych kostoloch vypočuli správu evanjelistu Matúša o tej viditeľnej časti týchto udalostí. Táto správa okrem hovorí nielen o utrpení, ktoré za nás podstúpil Ježiš, ale vypovedá aj o povahe davu. My, čo veríme v to, že demokratické rozhodovanie ľudu je to najlepšie, čo ľudstvo pre správu verejných vecí vymyslelo, by sme nemali nikdy zabúdať, že to má aj odvrátenú stránku. Ako niekedy cynickí pohlavári dokážu sfanatizovať dav, aby sa ani nezaujímal o to, čo urobil ten, kto sa stane obeťou ich vášne. A ako alibisti tomu napokon vždy podľahnú.
O tomto úryvku z dnešných pašií dnes veľa premýšľam: „Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: ´Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?´ Oni zvolali: ´Barabáša!´ Pilát im povedal: ´Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?´ Všetci volali: ´Ukrižovať ho!´ On vravel: ´A čo zlé urobil?´ Ale oni tým väčšmi kričali: ´Ukrižovať ho!´ Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: ´Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!´ A všetok ľud odpovedal: ´Jeho krv na nás a na naše deti!´“
Vláda ľudu je iste najdôstojnejším modelom spravovania ľudskej spoločnosti. Ale je krehká, zraniteľná a vie podľahnúť čaru zlých pokušení. Vtedy vie byť krutá. Nezabúdajme na to, a aj sami pre seba si vždy poctivo pripomeňme, že na otázku voči komukoľvek, koho vnímame ako svojho súpera „A čo zlé urobil?“ si ani pred sebou neodpovedajme hneď rozsudkom. Hlboké prežitie Veľkého týždňa vám prajem, milí priatelia!