Synoda sa stane začiatkom niečoho nového iba ak niečo vymyslíme. K tomu nás vlastne pápež František povzbudzuje. A musí to byť niečo, čo sa týka našich “spolucestujúcich” týmto životom. Každý tam, kde kráča. Lebo synoda značí “ísť spolu”. Ak budeme len čítať osviežujúce texty múdrych ľudí, poteší nás to, ale to pominie. A ak sa celý proces sploští na naše pripomienky, čo by podľa nás mali urobiť farári, biskupi, či pápež, aby Cirkev bola viac podľa nášho gusta, tak to všetko dopadne ako všeľudová diskusia o návrhu sovietskej ústavy v 80.rokoch minulého storočia. A vo Vatikáne sa zhromaždí objemný zväzok o hundrajúcej cirkvi. Neviem si predstaviť, ako sa s tým bude dať naložiť. Alebo sa to administratívne ošetrí tak, aby výsledok vyznel, že všetko je dobré tak, ako je. iba ten svet nám nepraje. A časom tak pekná myšlienka vyprchá, a zostane z nej len archaický výraz, ktorému budúce generácie raz budú rozumieť asi tak, ako môže terajšia chápať význam slova chozrasčot. Nie, to by sa nemalo stať! A nestane sa, ak každý z nás, kto po tejto novej, synodálnej ceste chceme kráčať, prinesie niečo svoje, niečo konkrétne, niečo, čomu budú rozumieť aj ostatní, s ktorými nás na tejto ceste život spojil. Potom to bude mať Ducha. A tí, čo kráčajú s nami, to budú vidieť.