Milí priatelia, hlavne tí, čo ste poslali svoje odpovede, postrehy a myšlienky do nášho neformálneho, anonymného dotazníka k synodálnej ceste “Ako vnímam súčasnú Cirkev a svoje miesto v nej”, považujem za svoju povinnosť poskytnúť vám niekoľko informácii o ďalšom postupe. Ako som už napísal po uplynutí termínu, počas tohtoročného pôstneho obdobia sa zhromaždilo celkom 316 odpovedí. Veľmi si cením vrúcnosť vašich svedectiev a myšlienok. Myslím si, že napriek otvorenosti a anonymite akcie, ani jedna z odpovedí nebola zlomyseľná ani výsmešná. A i keď sú mnohé kritické, či možno aj radikálne, zo všetkých cítiť vrelý záujem o to, aby Cirkev bola našim skutočným duchovným domovom, úctu k nej, a túžbu po tom, aby bola na prospech všetkým ľuďom dobrej vôle.
Rozsiahly text vašich odpovedí sme si v našom spoločenstve, ktoré dotazník iniciovalo, pozorne prečítali a vybrali sme tie, ktoré predstavovali konkrétne návrhy do budúcnosti. Toto pošleme oficiálnou cestou synodálnym cirkevným štruktúram, ako náš spoločný príspevok do 15.júna 2022 (to je oficiálny termín). Ale nechceme, aby zostalo iba pri tom. Drvivá väčšina vašich výpovedí nie sú návrhy do budúcnosti, ale je o našej východiskovej pozícii. Bez toho, aby sme sa pozreli pravde do očí, aby sme si priznali, kde sa nám azda nedarí a kde robíme aj chyby, nemôže dôjsť k poctivej obnove. Nechceme, aby bohatstvo týchto vašich svedectiev zapadlo niekde v priečinkoch našich počítačov, ale chceme ho poskytnúť predovšetkým nám všetkým, a i verejnosti. Preto by sme chceli celý tento text s krátkym redakčným komentárom a po štylistických a jazykových korektúrach v autentickom znení vydať. Najlepšie knižne, ak nájdeme prostriedky a vydavateľa.
A nielen to. Chceli by sme vytvoriť príležitosť, aby sme sa k týmto našim myšlienkam, návrhom a svedectvám mohli aj fyzicky stretnúť. Aby sme, kto budeme mať o to záujem, mohli o všetkom viesť aj rozpravu. Asi v priebehu leta, alebo na začiatku jesene by sme zorganizovali prvé stretnutie. Lebo synodálna cesta by mala byť spoločným kráčaním cestami tohto sveta. Spoločným sprevádzaním sa, ktoré by nemalo byť iba vzdychaním nad ťažkými osudmi a abstraktnými vznešenými ideami o svätých veciach, ale predovšetkým hľadaním konkrétnych odpovedí na existenciálne a mravné dilemy doby, v ktorej žijeme. Odpovede napríklad aj na to, čo má robiť ukrajinský ľud, keď ho prepadol útočník, ktorý ho chce zničiť. A čo máme robiť my, aby sme obetiam tejto agresie účinne pomohli. Aby sme kráčali s nimi v ich ťažkej chvíli. Keby sme na to na tejto synodálnej ceste neboli ochotní prijať riziko i ťažkých a bolestných odpovedí, načo by bolo takéto sprevádzanie? Čo by to bola za synodálna cesta? Pošlite mi, prosím, do správy e-mailové adresy, kto máte o takúto rozpravu záujem, a keď to pripravíme, tak vám rozošlem pozvánky. Prajem vám peknú nedeľu!