Iste, slová majú svoju váhu. Ale nebolo by dobre, keby sme naše problémy chceli riešiť jednoducho tým, že niekomu obmedzíme slobodu hovoriť. Lebo slová sú napokon iba nástrojom pre to, čo vychádza zo srdca človeka. A to tam zostane, i ak mu vezmeme slovo. Kto má rád ľudí, bude cítiť s každým, komu sa deje krivda. So slabými. S ľuďmi, ktorým sa väčšina vysmieva. S utečencami. A i so sexuálnymi menšinami. Kto má rád ľudí, bude vnímať utrpenie iných ľudí a i celých národov trochu ako svoje. Kto má rád iba seba, zostane k utrpeniu iných bezcitným. Bez ohľadu na vietor slov. Pretože slová nemusia vždy zodpovedať tomu, čo má v srdci. A často nezodpovedajú. Ozdravenie spoločnosti môže prísť len zvnútra. Každý máme príležitosť, a každý máme prečo si aj spytovať svedomie. Kto hovorí, že nie, je pokrytec. To, čo sa stalo tento týždeň na Zámockej v Bratislave by nemalo byť témou do zostrenia politického či ideologického boja, ale skôr výzvou, aby sme si vykonali poctivú inventarizáciu svojho srdca. Každý svojho. Prezrime si ho dobre, či tam nedrieme nejaká nenávisť! Mať naozaj rád ľudí, tomu sa treba učiť stále. Samozrejme, nejde to bez boja. Ale bez boja so sebou.