Myslím si, že ani taká strana, akou je KDH, ak chce obstáť a byť užitočná pre spoločnosť, nemôže viesť politický zápas v rukavičkách. Je to boj, a často tvrdý. Nemala by sa nechať popliesť dobre znejúcim heslom o konštruktívnej opozícii. Je to falošné heslo. Opozičné strany, ktoré nie sú naivné, sa tak niekedy označia, ale v skutočnosti vždy idú vládam po krku. A vládne strany si od opozície želajú konštruktívnu kritiku, aby ju vykastrovali. Nemusí nás vyrušovať, ak nás obvinia, že nám ide o moc. Boj o moc je podstatou politického zápasu v pluralitnom režime. Nehanbime sa ani teraz povedať, že chceme vládnuť, pretože keby sme pri moci boli, nikdy by sme nepripustili celonárodné experimentálne manévre s povinným testovaním, ale siahli by sme po receptoch, ktoré sa osvedčili. Napríklad vo Fínsku, alebo v Nórsku. A môžeme si byť istí, že i výsledky by sme mali také ako oni a neocitli by sme sa na chvoste Európy. Mimochodom to je konzervatívna politika pre ľud v praxi, nie to, čo predvádzajú rôzni sektárski ideológovia. Viem, že taký jazyk je pre dobre vychovaného kádeháka trochu cudzí, ale je to jazyk politiky. Jeden z najväčších štátnikov búrlivého 17.storočia Armad Jean du Plessis de Richelieu povedal, že “človek je nesmrteľný a neskôr ho čaká spása. Štát však nie je nesmrteľný. Buď bude spasený teraz, alebo sa nedočká spásy nikdy.“ A bol to kardinál katolíckej cirkvi. Dodajme, že to platí i pre menšie, ale tiež významné politické spoločenstvá, akými sú politické strany.