Ľudia, čo pripravujú nový začiatok

V úplnom závere biblickej správy o ukrižovaní Ježiša Nazaretského ma vždy povzbudzuje krátka zmienka o dvoch vzdelaných mužoch: o Jozefovi z Arimatie a o Nikodémovi. Píše sa o nich, že boli Ježišovými učeníkmi, ale tajnými, lebo mali strach. Na rozdiel od ľudu, ktorý bol v čase, keď Ježiš učil “ako ten, ktorý má moc, nie ako farizeji a zákonníci”, títo dvaja skúsení muži vedeli o mocných vtedajšieho sveta svoje. Tak si radšej dávali pozor, aby ich s týmto nádejným prorokom nespájali. Zrejme ho však z opodiaľ sledovali. Jedno utajené stretnutie Nikodéma s Ježišom zaznamenáva aj Písmo. Skrátka mali strach. O to prekvapivejšie je, že v čase, keď muža, do ktorého oni i ľud vkladali veľké nádeje, jeho mocní protivníci verejne, potupne popravili, vtedy, keď sa i jeho najbližší rozpŕchli, presne vtedy títo dvaja mužovia zo svojho utajenia vystupujú. Aby poslúžili zabitému človeku, ktorý im podľa ľudskej skúsenosti, už nebude môcť nijako prospieť. Fascinujú ma príbehy, keď ľudia nadobudnú odvahu v čase, ktorý vyzerá beznádejne. Sú to ľudia, ktorí pripravujú pôdu pre nový začiatok.