Vo svojom dnešnom nedeľnom zamyslení si chcem spomenúť na Václava Havla. Dnes je tomu jedenásť rokov, čo odišiel na večnosť. Už asi pozná odpovede na tajomstvá, ktorých zmysel celý svoj život poctivo hľadal. V samizdatovom rozhovore z roku 1975 hovoril o svojich dielach, že sa v nich v podstate vo všetkých venuje najhlbšej kríze našej doby, a tou je kríza identity. Kríza, ktorá má náboženský základ. “Domnívám se, že se ztrátou Boha ztratil člověk jakýsi absolutní a univerzální systém souřadnic, k němuž by mohl cokoliv a především sebe sama vztahovat. Jeho svět i jeho osobnost se začly postupně rozpadat na od sebe oddělené a navzájem spolu nesouvisející fragmenty…člověk začal ztrácet svou vnitřní identitu, to jest totožnost se sebou samým…Jako bychom hráli zároveň za několik klubů, v různých dresech a jako bychom – a to je hlavní – nevěděli, kam skutečně patříme. Který s těch klubů je opravdu náš…” vravel vtedy ešte ako štyridsať jeden ročný.
Havel v celom svojom živote túto identitu hľadal, bojoval za ňu i trpel za ňu. Nielen on, ale i vatikánsky koncil, a aj súčasný pápež František, vnímajú, že tá podoba náboženskej integrity, aká jestvovala kedysi, a s istou dávkou spomienkového optimizmu sa nám vidí, že vtedy dokázala dávať zmysel svetu i nášmu miestu v ňom, je už nenávratne preč. Asi tak trochu preto, lebo človek mal vždy tendenciu utvárať a formovať si boha na svoj obraz. Podľa svojich predstáv. Lenže už základná katechizmová poučka nám o pôvode človeka hovorí, že vo vzťahu Boha s veľkým B a človeka je to presne naopak. Našim poslaním je Ho hľadať. Václav Havel Ho hľadal v zápase o ľudské práva, o štát, ktorý poskytne slobodu a priestor pre dôstojný život všetkým. To bol dres, v ktorom odohral svoj obdivuhodný život, a aj keď iste nebol svätuškár, bol to hlboko náboženský, ba v biblickom zmysle onoho slova priam prorocký život. Tí, ktorí chceli ukoristiť štát iba pre seba a pre svojich, tí, ktorí Havlovmu humanizmu nerozumeli a vyrušoval ich, a to tak pred rokom 1989, ako aj po ňom, tí ho nemali (a nemajú) radi. Ja ho mám. A verím, že sa teraz nad tým našim chaotickým svetom svojim charakteristickým spôsobom na nás zhora usmieva a fandí nám, aby sme každý našli ten správny, Boží dres.