O čom by mal byť mimoriadny snem KDH

OLYMPUS DIGITAL CAMERAKresťanskí demokrati sa po marcových voľbách na Slovensku ocitli v politickom závetrí. Ak sa majú vrátiť do hlavného zápasu o tvárnosť našej vlasti, tak musia o svojej užitočnosti presvedčiť predovšetkým voličov. I takých, ktorí v tohtoročných voľbách KDH nevolili. Mimoparlamentná strana nemá veľa štandardných politických prostriedkov ako týchto voličov zaujať v širšom rozsahu. Jedným z nich je isto aj mimoriadne snemovanie. Z klasických nástrojov je to v podstate najvyšší kaliber. Preto je dôležité, aby takýto mimoriadny snem prišiel s posolstvom, ktoré by bolo zrozumiteľné predovšetkým pre takých voličov, čo ich KDH nemalo, ale mohlo by ich takto získať. S takýmto posolstvom však kresťanskí demokrati neprídu, ak sa budú zaoberať predovšetkým sebou. To väčšinu voličov nezaujme. Ak má mať mimoriadny snem zmysel, mal by byť o tom, čo ponúkne nášmu národu.

Myšlienka usporiadať mimoriadny snem KDH v deň, keď bude mať svoj zjazd vládny SMER-SD  je podľa mňa vtipná. Mohlo by to mať symbolický význam, aby sme my na našom sneme ukázali, že máme lepšiu ponuku sociálnej politiky, ako vládna strana, ktorá o nej iba hovorí. Pretože za tou našou môžu byť nielen heslá, ale môže čerpať z bohatstva kresťanskej sociálnej náuky. Kresťanskí demokrati nemusia variť z vody. Ako inšpiráciu môžeme snemu ponúknuť Kresťanskosociálny manifest, ktorý v apríli tohto roku vydala Kresťanskodemokratická akadémia KREDIT.

Osobne rozumiem aj tomu, že súčasný predseda KDH chce zlúčiť politickú stranu Občania Slovenska so stranou kresťanských demokratov. Založil ju a cíti za jej osud zodpovednosť. Takéto riešenie by bolo poctivé voči jej členom a iste by neuškodilo ani KDH. Každé rozšírenie portfólia sa počíta. Ibaže to je v tomto prípade všetko. Väčší politický význam takéto zlúčenie nemá, pretože ide o politickú stranu, ktorá sa na slovenskej politickej scéne nijako výraznejšie neprejavila.

V rozhovoroch s mojimi priateľmi stále viac zaznieva iná zaujímavá myšlienka. V súčasnosti sa v politickom priestore našej vlasti ešte potáca niekdajšia silná reformná strana SDKÚ. Nešťastnými rozhodnutiami sa z politického Olympu prepadla do politického prepadliska a podľa mojich informácií už nemá vnútornú silu na to, aby sa znovu dostala do kondície spôsobilej pre súčasný zápas. S nimi by ale bolo užitočné rokovať o zlúčení. Lebo je stále ešte veľa bývalých voličov SDKÚ, ktorí hľadajú koho voliť, ale nechcú, aby ich hlas prepadol. Nemusím azda ani pripomínať, že programovo si KDH a SDKÚ boli blízke tak, ako žiadne iné politické strany.

Ak by našej ponuke ľuďom, hlavne takej, čo bude vyžadovať i zmenu našej politiky, v niečom bránila i naša vnútorná organizačná norma, teda stanovy, tak ich samozrejme treba upraviť. Aby sme našu politiku mohli náležite transformovať a účinne presadzovať. Takúto zmenu ale treba náležite zdôvodniť a dať ju do jasnej súvislosti s našimi programovými potrebami. S tým, čo ponúkame národu. Inak sa stanovy stanú Pandorinou skrinkou vnútrostraníckych mocenských ambícií každého, kto do nich niečo navrhne. Takú skrinku je lepšie neotvárať. A navyše, mimo vnútorného straníckeho prostredia, nikoho ďalšieho už nezaujíma.

Je dobre, že nové vedenie KDH chce vykročiť do novej politickej sezóny po prázdninách takou výraznou udalosťou, akou by mohol byť mimoriadny snem. Ale malo by si dobre rozmyslieť, s čím tento snem pred Slovensko príde. Čo si z neho zapamätajú tak skúsení harcovníci politických zápasov, ako aj mamičky s malými deťmi, i muži v krčme v Hriňovej, či učitelia na základných školách. Pretože len ak si to takíto ľudia všimnú, a zaujme ich to, bude mať tento snem zmysel.