KDH vzniklo ako ľudové hnutie z mohutnej iniciatívy kresťanov po celom Slovensku. Spontánne zakladali kluby, profesijné zväzy a záujmové združenia. Korene tohto hnutia sú vo vzbure svedomia proti režimu, siahajúcemu na slobodu človeka. Súčasné KDH však kráča opačným smerom. Zväzy, združenia a konzílium politicky utlmilo a teraz ich ideme z nových stanov dokonca takmer úplne vypustiť. Pritom najväčšia kresťanskodemokratická strana v Európe, CDU, v čase svojho útlmu, keď sa ponevierala v opozícii, na prelome 80.rokov založila svoju veľkú zmenu, obrat (po nemecky die Wende) práve na takýchto združeniach, ktoré sme my udusili. „Patria k najdôležitejším štrukturálnym prvkom našej ľudovej strany“, píše sa v Dűsseldorfskom programe CDU z roku 1977. Naše KDH ich však už nechce. Mení sa na funkcionársku stranu. Je to dnes móda. Lenže taká strana môže občas zaujať, ale nestane sa domovom. Helmut Kohl vo svojom vystúpení k 50.výročiu vzniku CDU hovoril s hrdosťou o tom, že sa odpútali od modelov funkcionárskych strán a zostali štrukturálne rozmanitým ľudovým hnutím. Hnutím, ktoré by nemohlo fungovať, keby sa to množstvo ľudí a štruktúr nenaučilo spolupracovať. „Bez tejto spolupráce by bola CDU len politickým účelovým zväzom. Tým však ona nie je a stať sa ním ani nikdy nemala, pretože CDU pre nás bola a je politickým domovom,“ povedal v roku 1995 jej predseda Kohl. Obnova KDH bude potrebovať podobný obrat k pôvodnému duchu ľudového hnutia. Ako to urobili naši nemeckí priatelia. Helmut Kohl svoj príhovor vtedy zakončil slovami, že jeho Únia pôsobí azda trochu ťažkopádne. Nie je ako elegantná plachetnica, ktorá búrlivou plavbou brázdi more, ale je vždy v nebezpečenstve, že narazí na najbližší útes a potopí sa. Svoju Úniu pripodobnil k veľkej plti. Na tých, čo sa na nej plavia v časoch búrky, neraz nezostane ani nitka suchá. „Ale preto máme rozhodujúcu prednosť,“ povedal: „Sme nepotopiteľní.“