Na stránkach Nových novín Centrum sa v uplynulých dňoch rozhorel konflikt, ktorý už nemožno ignorovať. Kým šlo iba o situáciu v okresnej štruktúre KDH, tak to samozrejme mohlo sotva zaujímať kohokoľvek, kto pôsobí mimo nej. Nech si to vybavia medzi sebou! Vo chvíli, keď sa však voči kritike siahne ku represii, alebo hrozbe represiou, celá záležitosť prestáva byť len okresným problémom. Zrazu ide o to, či prostredie kresťanskodemokratickej strany dokáže rešpektovať slobodu. A to sa už potom nedotýka iba okresnej úrovne. Od momentu, kedy sa kritika miestnych pomerov stáva predmetom disciplinárneho konania, ide o písmeno „D“ v skratke celého Kresťanskodemokratického hnutia.
V demokratickom prostredí je vcelku bežné, že ľudia nie sú vždy spokojní so všetkým, čo robia tí, ktorým dali mandát. A našťastie, preč sú už doby, keď mohli frflať iba pokútne, ticho, medzi svojimi, pretože by riskovali, že za kritiku budú pykať. V demokracii možno vysloviť slová nesúhlasu verejne. A to bez ohľadu na to, či tie slová sú oprávnené, alebo nie. Ten, kto prijal mandát, musí v slobodnom prostredí takéto slová uniesť, a to aj vtedy, keď mu lezú na nervy. Urobil by dobre, pre seba, ale hlavne pre vec, kvôli ktorej svoj mandát nesie, keby sa v takom prípade zamyslel, či je kritika oprávnená, či by bolo užitočné čosi zmeniť, zlepšiť, alebo či tie slová vnútorne odmietne, ako nenáležité, či nepravdivé. Ten, kto nesie v slobodnom prostredí moc, by mal však i v takom prípade mať na pamäti slová veľkého bojovníka za ľudské práva Voltaira: „Nesúhlasím s vaším názorom, ale zo všetkých síl budem bojovať za to, aby ste ho mohli vysloviť.“
Najskôr ku samotnej povahe verejného konfliktu v politike. Politická strana nie je súkromná firma, uchádza sa o hlasy voličov, a to i takých, čo nie sú jej členmi, a ak ich získa, tak bude rozhodovať o veciach, ktoré sa dotýkajú všetkých. Preto je dobre, ak voliči vedia o tom, o čom sa ľudia vo vnútri strany rozprávajú. A to i vtedy, ak je ich rozhovor konfliktom. Ostatne konflikt je známkou života politickej štruktúry. Zákulisná kabinetná politika je symptómom odumierania politiky ako verejnej veci, vtedy sa stáva politika už len obchodom. Skôr alebo neskôr to voliči v demokracii vycítia a prestanú takúto politiku podporovať.
Preto konflikt v okresnej štruktúre strany v bratislavskom Starom Meste nemohol byť o „poškodzovaní pozícií KDH pri vyjednávaniach v komunálnych voľbách“, ako sa uvádza podľa NNC v podnete predsedníčky okresu. Ak ide o výsledky vo voľbách, tie sa predsa nedajú vyjednať. V nich je potrebné bojovať o hlasy voličov. Zdravé kritické prostredie, v ktorom má každý slobodu vyjadriť svoj názor, a to i verejne, voličov neznechutí. Naopak, upúta ich pozornosť. Toho, kto unesie i kritiku voči sebe, kto je dokonca schopný ju využiť i pre reflexiu svojho konania, toho si budú voliči vážiť. Zákulisné vyjednávanie ich však istotne nadchýnať nebude. A potláčanie kritiky ich môže iba odpudiť.
Kresťanskodemokratické hnutie vzniklo ako strana bojovníkov za slobodu. Dnes, keď už zo strany štátnej moci za odlišné názory nikomu nič nehrozí, to už možno nedokážeme doceniť. Ale za komunistického režimu boli na Slovensku vlajkonosičmi zápasu o demokraciu kresťania. Za svoje názory sa stali občanmi druhej kategórie, mnohí z nich skončili v krimináloch a niektorí prišli aj o život. Z takéhoto podhubia sa formovalo politické hnutie, ktoré vzniklo na prelome rokov 1989 a 1990. Cieľavedome sa prihlásilo ku kresťanskej inšpirácii a k demokracii. Robilo i chyby, ako každý, ale vydržalo dodnes, bezmála dvadsať päť rokov. A prežilo práve vďaka tomu, že si v zápasoch novej doby, často v brutálnom politickom boji rodiacej sa, a stále ešte dynamicky sa meniacej pluralitnej slovenskej spoločnosti, udržalo tieto svoje dva základné charakteristické rysy. Kresťanstvo a demokraciu. Nikdy nikto nebol z KDH vylúčený za to, že verejne prejavil svoj, hoci aj kritický názor. A to som bol svedkom (i účastníkom) aj naozaj veľkých zápasov vo vnútri strany. Som presvedčený, že jej neuškodili, ale posilnili ju. Nimi žila, reagovala na nové situácie, a i napriek nedostatkom, z týchto konfliktov vychádzala vnútorne pevnejšia. Vďaka tejto demokratickej slobode v KDH vyrástlo viacero talentovaných politikov. V ktorej inej slovenskej politickej strane sa také niečo podarilo?
Preto je životne dôležité, aby si Kresťanskodemokratické hnutie zachovalo svoju vnútornú slobodu. Preto sa i okresný konflikt stal vecou celého KDH.