Dnes vo svojom zamyslení pred snemom KDH začnem veľmi aktuálne. Víkendová misia amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia bola takou diplomatickejšou verziou nakričania na Európu, aby sa sklonila pred sebeckou politikou kultu sily jeho šéfa z Bieleho domu, než bola tá, ktorú pred rokom prezentoval J.D.Vance. Rubio však zašiel ešte ďalej: pobral sa povzbudiť dve krajiny, ktoré sa svojou politikou vmanévrovali do pozície Judášov Európy. KDH by toto malo demaskovať a rozhodne odmietnuť.
Prečo? Lebo od počiatku, keď sme chceli slovenskú hviezdičku na európskom nebi, sme chceli nielen tú svoju pozíciu, ale predovšetkým, aby žilo to nebo. Európske nebo. A to nielen vtedy, keď je pekné počasie, ale aj keď hrmí. Teraz, keď tú hviezdičku už roky máme a začalo sa blýskať, nesmieme kolaborovať s tými, čo toto nebo rozkladajú! KDH je v opozícii, takže si môže umývať ruky ako Pilát a tváriť sa, že je to zodpovednosť zahraničnej politiky vlády. Ale veľké procesy sa začínajú v hlavách. Píšem o tom pred snemom preto, lebo v KDH jestvuje pokušenie prijímať ten lživý naratív ideológov ruského samoderžavia, ktorý už po stáročia hovorí o mravnom úpadku a rozklade Západu. (Akoby iba oni boli tým vyvoleným skanzenom čistej viery a morálneho života). Koľkokrát som už zachytil medzi nami, kádehákmi, ako frfleme na Brusel, na západné štáty, skoro akoby som čítal Dostojevského.
Európa prežila už iné bitky a prežije aj tú terajšiu. Je to spoločenstvo národov, ktoré majú bojovné srdcia, ruvú sa po stáročia, často aj medzi sebou. No keď sa zjavili nepriatelia zvonka, vždy našli spôsob, ako ich spoločne dokázali odraziť, alebo pohltiť. A nechcem maľovať čerta na stenu ako môže dopadnúť štát, ktorý v takej chvíli Európu zradí. Len si pripomeňme z dejepisu ako dopadli uhorskí veľmoži v protihabsbuských povstaniach, keď kolaborovali s Osmanskou ríšou! Ako dopadlo Uhorsko a aké smrtonosné to bolo pre našich predkov. Teraz je čas, keď by sa z KDH mal ozvať predovšetkým hlas, ktorý bude biť na poplach a zabojovať za to naše spoločné európske nebo! A nie snívať o nejakej pseudokonzervatívnej ideologickej suverenite, ktorá vo svojich dôsledkoch slúži iba mocenským záujmom nepriateľov Európy! Aby sme sa stali jasným garantom toho, že jestvuje aj iné Slovensko, než je to „na všetky štyri strany“. Európske Slovensko. A že jestvuje aj naozaj európske KDH.