Takto pred rokom nikoho ani nenapadlo, že ubehne niekoľko mesiacov a Ukrajinci budú po sebe strieľať. Pritom o nich bolo známe, že na vzťah k Rusku a Západu majú od počiatku rozdielne názory. Po celý čas existencie nezávislej Ukrajiny s tým dokázali žiť relatívne v mieri. Toto sa tento rok dramaticky zmenilo. Posledný vývoj však odhaľuje, že rozdelenie podobnej povahy jestvuje v mysliach ľudí i u nás. My naše odlišné názory zatiaľ ešte dokážeme celkom dobre a civilizovane uniesť. Ukrajinská tragédia by nás ale mala varovať, že to tak nemusí byť vždy. Ako ľahko odlišné stanoviská prerastú do vášní, ktorých konce bývajú často tragické! A práve takéto vášne podnecuje Ficova politika voči ukrajinskému konfliktu. Seje vietor.
Ukrajina je dnes dejiskom geopolitického zápasu medzi Ruskom a Západom. Som presvedčený, že tento zápas si želá Rusko, pretože práve ono nie je spokojné s jestvujúcim stavom. Ono si želá tento stav zmeniť. Samozrejme viem, že mnohí chcú vidieť hýbateľa konfliktu na západe. V tejto otázke sa vo verejnej diskusii na Slovensku nezhodneme. Mohli by sme sa však zhodnúť v tom, že Slovensko nemá ani potenciál, ale ani dôvod na to, aby tento zápas rozhodlo. Slovensko by mohlo a malo byť pripravené poskytovať pomoc tým, ktorí ukrajinským konfliktom trpia.
Náš premiér sa však rozhodol pre inú politiku. Pomoc trpiacim pre neho nie je téma. Rozhodol sa postaviť na jednu stranu a razantne tak vystúpiť proti politike Západu. Jeho postoj pochopiteľne nemôže otriasť veľkými silami, ktoré dnes predstavuje Západ a ani Rusko. Ekonomický a vojenský potenciál oboch strán tohto súperenia sa s našimi skromnými možnosťami vôbec nedá porovnávať. To, čo sa však Ficovi naozaj darí, je prehlbovanie vášní vo verejnej diskusii u nás, vo vnútri slovenskej spoločnosti.
Jasné, že tomu napomáha i propaganda tajných služieb. Rusko bývalo už v časoch Sovietskeho zväzu majstrom dezinformačných kampaní a konšpiračných teórií. Namiesto toho, aby sme im pokojne čelili, skúmali, čo je pravda a čo je goebbelsovská sto krát opakovaná lož, a sústredili sa predovšetkým na pomoc ľuďom v núdzi, stavia sa slovenský premiér do prvej línie týchto kampaní. Ľudí, ktorí na Slovensku majú na ukrajinský konflikt odlišné názory ženie do zákopov. Zatiaľ našťastie len mentálnych a slovných. Prebúdza však vášne, ktoré z odlišne uvažujúceho človeka vytvárajú nepriateľa.
Sme Slovania, máme v našej národnej pamäti kdesi na úsvite našich dejín krátky, ale intenzívny duchovný zážitok vierozvestcov, čo prišli z Východu, zároveň však máme i celkom čerstvú skúsenosť štyridsiatich rokov bezohľadného poručníkovania z Moskvy, zažili sme inváziu, keď pokus o trochu vlastnú cestu zastavili ruské tanky. Zároveň sa naši predkovia od počiatku hlásili k západnému kresťanstvu a i politicky sme boli, s výnimkou obdobia prosovietskeho režimu, po stáročia súčasťou štátnych útvarov, ktoré sa podieľali na utváraní západnej civilizácie. Je preto celkom prirodzené, že sme na Slovensku svojim štýlom života, hierarchiou hodnôt a asi aj osudom zviazaní s tým prúdom európskej civilizácie, ktorá nadväzuje na Rím, dnes azda na Brusel. Avšak na druhej strane sme oveľa citlivejší i voči mysleniu, kultúre a vari i záujmom Ruska. Podľa mňa je to bohatstvo, ktoré by sa pri múdrej politike mohlo stať užitočným, tak pre Brusel, či Rím, ako aj pre Moskvu a Kyjev. A samozrejme i pre nás. Ale ak nebudeme múdri, ak v nás bude nezodpovedná politika živiť to, v čom sme rôzni, tak sa jedného nešťastného dňa môžeme o to i pobiť.
Neviem, čo naozaj chcú slovenskí rusofili. Rešpektujem ich videnie. Tiež mám rád ruskú literatúru a myslím si, že by bolo pre svet, pre Západ, ale i pre Rusko dobre, keby sme si všetci uvedomili, že sme pôvodne jedna civilizácia, a že nás v dnešnom svete ohrozujú iné a veľmi nebezpečné sily. Preto by sme mali radšej spolupracovať. Z toho dôvodu si myslím, že v ľuďoch, čo sú otvorení ruskému živlu, čo mu rozumejú, drieme cenný potenciál, ktorý môže Slovensko ponúkať i našim západným partnerom. Ale ak by títo ľudia chceli roztrhať zväzky, ktoré nás viažu k Západu, ak by možno i nechcene, riskovali, že sa Slovensko pustí do ďalšej východnej avantúry, tak je zasa dobre vedieť, že tu žije pomerne dosť i takých ľudí, čo to nechcú. A čo to dosť veľmi nechcú, a sú za to ochotní sa i postaviť na odpor. Toho by si mal byť každý prezieravý štátnik na Slovensku vedomý!