Politike som od svojej mladosti venoval veľmi veľa času. Štúdiom, premýšľaním, a napokon i priamou účasťou v zápasoch nášho verejného života. Keď v týchto mesiacoch a rokoch sledujem, čo sa u nás, i vo svete deje (a stále ma to baví, napriek všetkému), tak si čoraz viac uvedomujem, že nestačí sa iba prizerať, a prípadne ľahko a azda aj s trochou irónie glosovať udalosti tejto doby. Možno by som si neskôr vyčítal, keby som nepovedal, čo si myslím, že by bolo potrebné urobiť. Preto tu už týždeň prezentujem svoju ideu Projektu spolupráce. Viem, že statusy na Facebooku sú žánrom, ktorý sa nie príliš priatelí so systematickou prácou, ale myslím si, že súčasnej politike by trochu systematickosti dosť pomohlo. Hrou na emócie, improvizáciou a používaním metódy pokus-omyl sa ďaleko nedostaneme. Svoj Projekt chcem v prvom rade ponúknuť mojej vlastnej politickej domovine, kresťanským demokratom. Jednak preto, lebo verím v potenciál, ktorý v tomto rôznorodom, ale stále ešte nie celkom rozsypanom spoločenstve drieme, a jednak aj preto, lebo cítim, že ak nič neurobí, tak sa proces jeho prepadávania sa do bezvýznamnosti nemá prečo zastaviť. S Projektom však prichádzam pre širšie publikum. Hlavne preto, lebo si myslím, že sme dospeli (na Slovensku, ale i v širšom meradle) do štádia, keď sa bez toho, aby sme sa učili spolupráci, ocitneme v špirále neustále eskalujúcej studenej občianskej vojny. A časom možno nielen studenej. Toľko k tomu zatiaľ skraja tohto nového roku.