František o svojej vízii synodálnej Cirkvi nehovorí slovami právnických definícií, ale poetickými vetami básnika. Tie nie sú síce tak exaktné, ale idú hlbšie. Ale rozumieť im môžu iba ľudia tvorivého a slobodného ducha. Naposledy o svojich predstavách rozprával minulý týždeň počas svojej návštevy v Kazachstane. “Synodálna Cirkev na ceste k budúcnosti Ducha je cirkvou participatívnou a spoluzodpovednou. Je to Cirkev, ktorá je schopná vyjsť v ústrety svetu, pretože je vyškolená v spoločenstve…” Pápež si veľmi želá, aby kresťanské spoločenstvá boli “školami úprimnosti”, nie rigidným, formálnym prostredím, ale miestami, kde sa trénuje pravda, otvorenosť a zdieľanie. Biskupi a kňazi synodálnej Cirkvi, po ktorej volá Svätý Otec, by nemali byť “správcami posvätnosti ani žandármi, čo sa starajú o dodržiavanie náboženských noriem, ale mali by byť pastiermi blízki ľuďom, živými ikonami súcitného srdca Kristovho…” povedal 15.septembra v nur-sultanskej katedrále. Fakt neviem, ako a v čom by si mohol čo len na sekundu porozumieť z patriarchom Moskvy a celej Rusi Kyrillom! Komu sú všetci tí proroci bojujúci proti skazenému sveta nablízku? I tí naši. Hlavne, keď v priamom prenose vidíme, čo spôsobuje ten z Moskvy. Dobre, že do Kazachstanu neprišiel.