Putinova vojensko-politická stratégia je prostá. Jej základom je fakt, že Rusov je niekoľkonásobne viac ako Ukrajincov a presvedčenie, že ruský “mužík” vydrží viac, ako občania západných krajín. Je to spôsob boja, ktorý sa Rusku v minulosti už viackrát osvedčil. Budú hnať stále ďalších nevycvičených a nedisciplinovaných mladých (a neskôr aj starších) mužov na jatky, a budú počítať s tým, že ich rezervy sú väčšie ako rezervy Ukrajincov. Drakonické sankcie západného sveta síce budú na ruský ľud doliehať zničujúco, ale do istej, nie zrovna malej miery, sa dotknú aj životnej úrovne ľudí na Západe. A my tu v tomto svojom svete pohodlia a blahobytu protestujeme už pri pomyslení na to. Túto osvedčenú ruskú stratégiu vyčerpať protivníka kvantitou by mohla pomerne rýchlo ohroziť priama účasť dobre vycvičených, vyzbrojených a skúsených jednotiek, alebo aspoň bojových lietadiel NATO. V súlade s medzinárodným právom, preto, lebo by to bolo výlučne na území Ukrajiny, ktorá o to oficiálne prosí od začiatku. A presne tomu má zabrániť Putinov jadrový poker. Štáty NATO si to nerisknú, a preto sa nikdy nedozvieme, či by spravodajský dôstojník v Kremli takýto samovražedný proces naozaj spustil. A nedozvieme sa ani to, koľko životov by operácia NATO, ktorej jediným cieľom by bolo zastaviť ruské útoky, zachránila. Ak sa Rusom, napriek ich tradičnej vojenskej stratégii a veľkej prevahe ľudských zdrojov predsa len nepodarí Ukrajinu zničiť, bude to hlavne preto, lebo oduševnenie brániť svoju domovinu, výdrž a azda i disciplína Ukrajincov budú ešte väčšie. Západné zbrane a sankcie im v tom istotne pomôžu, ale bude to trvať dlho a bude to za cenu obrovských obetí. Raz nám budú Ukrajinci vyčítať, že sme mohli a mali urobiť oveľa viac, ale báli sme sa hypotetického rizika, keď oni umierali. Obávam sa, že nám to budú vyčítať právom.