“Čo vlastne ten František od nás touto synodou chce?”, prečítal som si pred časom ustarostenú otázku jedného kňaza, ktorého si veľmi vážim, a viem, že ju myslí seriózne. Myslím si, že pápež prichádza s dvoma súvisiacimi, ale nie totožnými rovinami tohto deja. Tá prvá je samotná synoda. Jednorazový trojročný proces. Cirkevná udalosť, v ktorej nás pápež povzbudzuje, aby sme tvorivo rozmýšľali o tom, čo to je synodálna cesta? A keďže slovo synoda znamená “kráčať spolu”, čo to znamená na našej ceste? A aké by táto cesta mohla nadobúdať formy? Je to taký „brainstorming“ celého Božieho ľudu. Akési zhromažďovanie podnetov, návrhov, nápadov, ale i kritických reflexií všetkých kresťanov. Súčasťou tohto jednorazového synodálneho procesu by potom malo byť aj vyhodnocovanie týchto podnetov z celej Cirkvi, a napokon aj prijatie nimi a Duchom inšpirovaných rozhodnutí o zmenách v štruktúre, či správaní kresťanského spoločenstva.
Táto trojročná synoda by mala viesť k transformácii súčasnej hierarchickej Cirkvi tak, aby v nej znovu ožil aj synodálny rozmer. K transformácii na „synodálnu Cirkev“. František o nej výslovne hovoril vo svojom októbrovom príhovore na úvod synody, ako o tom, čo ňou chceme dosiahnuť. A to už by mal byť nie jednorazový dej, ale výsledok reformy. Iste, nikto nechce zrušiť hierarchiu a pravidlá, ktoré zabezpečujú v Cirkvi poriadok. V tejto podobe Cirkev predstavujú hlavne pápež, biskupi a kňazi. Oni, vykonávajúc svoje právomoci prijaté sväteniami, vedú Boží ľud. Bohužiaľ, v rozvinutých krajinách stále menej početný. Do istej miery asi aj preto, že z tejto podoby sa z Cirkvi do značnej miery vytratilo ono „kráčanie spolu“, ktoré bolo typické pre prvých kresťanov. Myslím si, že František si to predstavuje ako súbežný rozmer Cirkvi – laikov i kňazov a rehoľníkov v jednom šíku. Pri tomto kráčaní takto transformovanej Cirkvi by sme však už nemali byť len sami ľudia Cirkvi, ale na cestách svojich životov ideme spolu s tisíckami ďalších ľudí, ktorí všetci majú nesmrteľnú dušu a sú povolaní k radosti a šťastiu. Aké má byť toto kráčanie i s týmito ľuďmi, aby sme naplnili Kristovu poslednú evanjeliovú výzvu „choďte a hlásajte radostnú správu“? Svätému Otcovi, podľa mňa, ide o to, aby jednorazová trojročná synoda vyústila do podoby Cirkvi, ktorá bola charakteristická pre prvé storočia kresťanstva, a ktorú tak potrebujeme do súčasného sekularizovaného sveta, aby sa nestrácal v zúfalstve života bez zmyslu. Teda do synodálnej podoby Cirkvi.