Myslím si, že synodálna reforma Cirkvi, ktorú spustil pápež František, bude postupne stierať tradičné hranice, nielen medzi kňazmi a laikmi vo vnútri spoločenstva, ktoré označujeme ako Cirkev, ale aj medzi rôznymi veriacimi a neveriacimi v tomto svete. A vytvorí celkom novú deliacu líniu. V nej bude dôležité, aby k sebe hľadali cestu ľudia, hľadajúci odpovede na existenciálne otázky. Aby sa na tejto ceste vzájomne našli ľudia, ktorí nie sú ľahostajní k osudu svojich spolupútnikov týmto životom. Nuž a na druhej strane tejto novej rozdeľujúcej hranice zostanú tí, čo vidia iba seba. Tí, čo pred hlbšími otázkami o zmysle života zavierajú oči, utekajú pred nimi a pred zodpovednosťou, ktorá by z nich mohla pre nich prameniť, a žijú iba pre vlastné záujmy a pre to, čo sa im momentálne zažiada. Tých samozrejme žiadna synoda neosloví. Ale som si istý, že v tej prvej kategórii je oveľa viac ľudí, než by sme azda v tejto trochu ponurej dobe očakávali. K týmto ľuďom hľadá synoda cestu. “Kráčať spolu”, čo je obsahom synodálnej filozofie, bude znamenať, že veľmi rôznorodý ľud tej prvej kategórie je povolaný napriek všetkým odlišnostiam hľadať na cestách sveta spoločného ducha a odpovede na otázky, ktoré sú pre náš život zásadné. My čo sme vzišli z kresťanskej tradície v tom vidíme hľadanie Božieho Ducha. Teším sa z tejto grandióznej iniciatívy, a veľmi dúfam, že z nej povstane čosi pekné.