Myslím si, že v politickej situácii, v ktorej vidíme, ako sa všetko rozsypáva, by mali zohrať veľmi významnú úlohu kresťanskí demokrati. Teda muži a ženy, ktorým ide o slobodnú spoločnosť, a zároveň sú v zápase o ňu inšpirovaní (inšpirované) oslobodzujúcim učením Ježiša Nazaretského. Táto doba od politiky, čo sa hlási ku skutočnému kresťanstvu, podľa môjho názoru potrebuje predovšetkým tri základné postoje.
Po prvé pevnosť a stabilitu, o ktorú sa v rozkolísanej realite možno oprieť. Na rozdiel od súčasných módnych trendov, kresťansko-demokratická politika sa nesmie koncipovať podľa vrtkavej verejnej mienky zobrazovanej jej prieskumami. Musí vychádzať z ideálov, ktorým veríme. Veľká konfrontácia, ktorá v súčasnom svete prebieha, potrebuje politiku, ktorú nezvedú a ani nevystrašia sily deštrukcie. Kresťanskí demokrati nesmú podľahnúť pokušeniu chytrácky uchrániť seba, či Slovensko pred týmto základný zápasom o budúcu podobu sveta, lebo je to zápas o dôstojný život budúcich generácií. Kresťanskí demokrati musia mať srdce bojovníka.
Po druhé je to schopnosť podať ruku aj bývalým protivníkom. Slová o odpustení vín, ktoré sa Kristovi učeníci každý deň modlia, nám majú pripomenúť, že nikto, ani my nie sme bez hriechov, ale ak za ne nechceme donekonečna pykať, tak sa musíme naučiť dožičiť to i tým, ktorí podľa nás čosi dlhujú zas nám. Je to ťažká téma v tejto dobe, ale vždy bola. Nie, nie je to idealizmus, je to veľmi pragmatická mravná požiadavka, a to i pre reálnu politiku. Inak sa rozsype. Inak sa špirála nenávisti v spoločnosti nebude dať zastaviť. Kresťanskí demokrati musia byť veľkorysí.
A napokon to tretie, čo potrebuje súčasný svet, i Slovensko, od politikov, ktorí sa hlásia k základným postojom kresťanského náboženstva nie je moralizovanie, ale láska k svojmu ľudu. Vajanský kdesi cituje ruského filozofa a spisovateľa Alexandra I. Gercena (1812-1870), ktorý vo svojich Listoch z Viatky, kde žil vo vyhnanstve, napísal naozaj krásne vyznanie: „Ja milujem ľud, milujem, nehľadiac na jeho nevedomosť, uníženie, podlý charakter, lebo to je len kôra, a cez túto kôru prebíja sa duša detská, prostá… niečo dobrého.“ Nesmieme prepadnúť do akéhokoľvek elitárstva, ani moralizujúceho. Kresťanskí demokrati vzišli z ľudu, a majú, povedané slovami pápeža Františka, „páchnuť po ovciach“.
Keď si tieto tri postoje i u nás na Slovensku my, kresťanskí demokrati osvojíme, ak ich budú ľudia cítiť, že sú opravdivé, tak to nebude iba o tom, ako uspejeme v budúcich voľbách. Bude to o zásadnej premene života politiky v našej spoločnosti. Nič menšie tu v tejto našej nádhernej krajine medzi Dunajom a Tatrami nepotrebujeme.